Žihľavka: Alergická vyrážka a jej príznaky, príčiny a liečba
Predstavte si, že sa jedného rána zobudíte a na koži nájdete červené, svrbivé škvrny. Neviete, odkiaľ sa vzali, neviete, čo ich spôsobilo, a hlavne neviete, ako sa ich zbaviť. Presne tak vyzerá začiatok príbehu, ktorý pozná prekvapivo veľa ľudí — podľa štatistík sa alergická vyrážka niekedy v živote dotkne až každého štvrtého človeka. Žihľavka, odborne nazývaná urticaria, je pritom zďaleka najčastejšou formou, s akou sa lekári v ambulanciách stretávajú. Či už ide o náhlu reakciu na potravinu, liek, roztoče, alebo dokonca stres — pocit neustáleho svrbenia, pálenia a neistoty, kedy to prestane, dokáže potrápiť telo aj myseľ. V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, prečo alergická vyrážka vzniká, aké má podoby, ako sa lieči a čo môžete urobiť, aby ste jej predišli.
Zhrnutie pre tých, čo nemajú čas čítať celý článok
- Alergická vyrážka postihuje až 25 % populácie a najčastejšie sa prejavuje svrbivými červenými pupienkami, opuchmi a pálením pokožky — hovorí sa jej žihľavka alebo urticaria.
- Príčin je celý rad, od potravinových alergénov cez lieky, roztoče a peľ až po stres, chlad alebo slnečné žiarenie.
- Liečba stojí predovšetkým na antihistaminikách, v roku 2025 však pribudli celkom nové terapie (remibrutinib, dupilumab), ktoré pomáhajú aj pacientom s doteraz nezvládnuteľnou chronickou žihľavkou.
- Domáca úľava zahŕňa studené obklady, ovsené kúpele, voľné bavlnené oblečenie a vyhýbanie sa potravinám s vysokým obsahom histamínu.
- Prevencia začína vo vašej spálni — protiroztočové lôžkoviny, čistička vzduchu a hypoalergénna kozmetika dokážu výrazne znížiť kontakt s alergénmi.
Čo je alergická vyrážka a ako v tele vzniká
Alergická vyrážka nie je len povrchový kozmetický problém — je to viditeľný signál toho, že imunitný systém reaguje prehnaným spôsobom na látku, ktorú považuje za nebezpečnú, hoci v skutočnosti škodlivá nie je. Týmto látkam hovoríme alergény a patria medzi ne napríklad bielkoviny v potravinách, prachový roztoč, peľ, srsť zvierat, kozmetické prísady alebo liečivé látky.
Celý mechanizmus funguje v zásade takto: keď sa alergén dostane do kontaktu s telom — či už cez kožu, sliznice, dýchacie cesty alebo tráviaci trakt — imunitný systém vyrobí špecifické protilátky triedy IgE. Tie sa naviažu na povrch takzvaných žírnych buniek (mastocytov), ktoré si môžete predstaviť ako malých strážcov rozmiestnených predovšetkým v koži a slizniciach. Pri opakovanom stretnutí s alergénom sa žírne bunky doslova „rozbalia" a uvoľnia histamín spolu s ďalšími zápalovými látkami. Práve histamín spôsobuje rozšírenie ciev, presakovanie tekutiny do tkaniva a podráždenie nervových zakončení — a výsledkom je začervenanie, opuch a to neznesiteľné svrbenie, ktoré alergickú vyrážku sprevádza.
Zaujímavé je, že koža a nervový systém majú spoločný embryonálny pôvod — oba sa vyvíjajú z takzvaného neuroektodermu. Preto je spojenie medzi tým, čo prežívame psychicky, a tým, čo sa deje na našej koži, oveľa hlbšie, než by sa na prvý pohľad zdalo. Stres, úzkosť a vyčerpanie dokážu alergickú vyrážku nielen zhoršiť, ale v niektorých prípadoch ju priamo vyvolať.
Tip: Aké sú prejavy alergie na koži?
Aký je rozdiel medzi žihľavkou, ekzémom a kontaktnou dermatitídou
Pojem „alergická vyrážka" zahŕňa niekoľko odlišných kožných stavov, ktoré sa síce môžu podobať, ale majú iné príčiny aj priebeh. Žihľavka (urticaria) sa vyznačuje náhle vznikajúcimi svrbivými pupienkami, ktoré migrujú po tele a obvykle zmiznú v priebehu hodín. Atopický ekzém je naproti tomu chronické ochorenie so suchou, šupinatou kožou, ktoré sa typicky objavuje už v detstve a drží sa na stále rovnakých miestach — v lakťových jamkách, pod kolenami, na krku. A kontaktná dermatitída vzniká tam, kde sa koža priamo dotkla dráždivej látky — typicky niklu v bižutérii, latexu v rukaviciach alebo niektorých zložiek kozmetiky. Každý z týchto stavov vyžaduje trochu iný prístup k liečbe, preto je dôležité vedieť, s čím presne máte do činenia.
Žihľavka — najčastejšia alergická vyrážka
Žihľavka alebo urticaria si svoje slovenské meno vyslúžila preto, že pripomína popálenie žihľavou — a pocitovo sa mu skutočne podobá. Ide o najrozšírenejšiu formu alergickej vyrážky, ktorá sa podľa odhadov v určitom okamihu života prejaví až u 20–25 % ľudí. V roku 2021 žilo celosvetovo viac ako 66 miliónov ľudí s aktívnou žihľavkou a odborníci predpovedajú, že toto číslo bude v nasledujúcich desaťročiach ďalej stúpať.
Žihľavka sa delí na dve základné kategórie. Akútna žihľavka trvá menej ako šesť týždňov a väčšinou odoznie sama alebo po podaní antihistaminík. Chronická žihľavka pretrváva dlhšie ako šesť týždňov a predstavuje výrazne zložitejší problém — na pohľad vyzerá rovnako ako akútna forma, ale prekvapivo len zriedkavo za ňou stojí klasická alergia. U mnohých pacientov s chronickou žihľavkou sa ukazuje, že ide o autoimunitný proces, pri ktorom telo vytvára protilátky proti vlastným žírnym bunkám.
Druhy žihľavky
Žihľavka sa neobmedzuje len na alergickú reakciu. Existuje celý rad spúšťačov, podľa ktorých lekári rozlišujú niekoľko špecifických typov.
Alergická žihľavka
Vzniká ako priama odpoveď imunitného systému na konkrétny alergén — najčastejšie ide o potraviny (arašidy, vajcia, mlieko, morské plody), lieky (najmä penicilínové antibiotiká a nesteroidné protizápalové lieky), hmyzí bodnutie alebo kozmetické prísady. Reakcia býva rýchla, často sa prejaví v priebehu minút až hodín po kontakte.
Studená žihľavka
Objavuje sa po vystavení chladu — stačí studený vietor, chladná voda alebo zmrzlina. Koža reaguje svrbením, začervenaním a opuchmi v miestach, ktoré boli ochladené. V ťažších prípadoch môže ponorením do studenej vody dôjsť až k celkovej reakcii s poklesom tlaku. Prečítajte si viac o alergii na chlad a zimu.
Slnečná žihľavka
Tento typ postihuje ľudí, ktorých koža reaguje na ultrafialové žiarenie. V priebehu niekoľkých minút po pobyte na slnku sa na exponovaných miestach objavia svrbivé pupienky. Súvisí s ňou aj takzvaný solárny ekzém, s ktorým ju ľudia často zamieňajú.
Cholinergná žihľavka
Spúšťa ju zvýšenie telesnej teploty — po cvičení, horúcej sprche, saunovaní, pri horúčke, alebo dokonca po silnom rozrušení. Typické sú veľmi drobné svrbivé pupienky, často na trupe a končatinách.
Tlaková žihľavka
Prejavuje sa v miestach, kde na kožu dlhodobo pôsobí tlak — pod remienkom hodiniek, pod opaskom nohavíc, na chodidlách po dlhšej chôdzi. Opuchy a začervenanie sa môžu objaviť s niekoľkohodinovým oneskorením.
Dermografická žihľavka
Jeden z najpozoruhodnejších typov — na kožu doslova „píšete" a písmo zostane vyvýšené a začervenané po dobu niekoľkých desiatok minút. Stačí škrabnutie, poškriabanie alebo tlak nechtom a koža okamžite reaguje.
Akvagénna žihľavka
Extrémne vzácny typ, celosvetovo bolo popísaných menej ako 100 prípadov. Koža reaguje po akomkoľvek kontakte s vodou — či už teplou, studenou, destilovanou, alebo slanou. Postihnutí ľudia môžu mať problémy aj s vlastným potom alebo slzami.
Mohlo by vás zaujímať: Svrbivá vyrážka: Čo ju spôsobuje a ako sa jej zbaviť?
Ako vyzerá žihľavka a ako sa prejavuje
Typickým príznakom žihľavky sú takzvané pomfy — vyvýšené, začervenané alebo naružovelé pupienky, ktoré sú obklopené začervenanou svrbivou plochou. Môžu byť drobné ako špendlíková hlavička, alebo sa zlievať do rozsiahlych plôch s priemerom aj niekoľkých centimetrov. Na rozdiel od ekzému žihľavkové pupienky spravidla nebolia, ale intenzívne svrbia. Tento pocit býva tak silný, že pacienti často zle spia, sú podráždení a vyčerpaní — štúdie ukazujú, že až 79 % ľudí s chronickou žihľavkou trpí narušenou kvalitou spánku.
Žihľavku nikdy neškriabte — škriabanie môže narušiť kožnú bariéru, vyvolať infekciu a u dermografického typu vyrážku paradoxne ešte rozšíriť. Okrem samotných pupienkov môže žihľavka sprevádzať aj únavu, bolesti hlavy, nevoľnosť, ťažkosti s prehĺtaním, alebo dokonca pokles krvného tlaku. Ak sa k vyrážke pridajú opuchy jazyka, pier alebo hrtana a problémy s dýchaním, ide o vážny stav vyžadujúci okamžitú lekársku pomoc.
Mohlo by vás zaujímať: Najlepší krém na atopický ekzém: Na čo si dať pozor
Kde sa na tele žihľavka objavuje
Žihľavka sa môže vyskytnúť prakticky kdekoľvek na tele. Najčastejšie ju ľudia pozorujú na trupe, pažiach, stehnách a tvári, ale môže sa prejaviť aj na dlaniach, chodidlách, krku, šiji, bruchu, chrbte, a dokonca aj na genitáliách. Pri celkovej alergickej reakcii sa vyrážka rozšíri po celom tele naraz, čo býva obzvlášť znepokojujúce, ale samo osebe to ešte nemusí znamenať závažný stav — podstatné je sledovať, či sa nepridávajú opuchy tváre a problémy s dýchaním.
Čo spôsobuje alergickú vyrážku
Alergická vyrážka je výsledkom precitlivenosti imunitného systému na látky, ktoré sú pre väčšinu ľudí celkom neškodné. Spúšťačov existuje obrovské množstvo a u každého človeka sa môže jednať o inú kombináciu. Medzi najčastejšie patria:
- Potraviny — najmä arašidy, vajcia, kravské mlieko, sója, ryby, morské plody, orechy a pšenica. Reakcia sa môže dostaviť v priebehu minút, ale aj s niekoľkohodinovým oneskorením.
- Lieky — penicilínové antibiotiká, nesteroidné protizápalové lieky (ibuprofén, aspirín), ACE inhibítory. Reakcia na penicilín sa môže prejaviť až 14 dní po ukončení užívania.
- Roztoče, peľ, prach a plesne — celoročné alergény, ktoré nájdete v každej domácnosti, najmä v lôžkovinách, čalúnenom nábytku a kobercoch.
- Zvieracie alergény — srsť, sliny a moč mačiek aj psov patria medzi silné spúšťače.
- Kozmetika a chemické látky — parfémy, konzervačné prísady v krémoch, nikel v bižutérii, latex v rukaviciach alebo farby na vlasy.
- Stres — psychická záťaž zvyšuje hladinu kortizolu, ktorý zosilní reakciu na histamín. Chronický stres dokáže alergickú vyrážku vyvolať aj bez prítomnosti klasického alergénu.
Ľudia s atopickým ekzémom, astmou alebo alergickou nádchou majú výrazne vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich alergická vyrážka prejaví. Tieto stavy zdieľajú spoločný podklad — zvýšenú aktivitu imunitného systému a sklon k prehnanej reakcii na bežné látky v prostredí. Prečítajte si článok o tom, ako spoznáte, že máte alergiu.
Šetrná starostlivosť o podráždená pokožku
Ako sa lieči alergická vyrážka a žihľavka
Liečba alergickej vyrážky sa vždy začína tým najpodstatnejším krokom — identifikáciou a odstránením alergénu. Ak sa vyrážka objavila po nasadení nového lieku, je nutné konzultovať s lekárom jeho vysadenie. Ak za reakciou stojí potravina, pomôže eliminačná diéta. A ak sú spúšťačom roztoče alebo peľ, nastupuje systematická úprava prostredia, kde žijete.
Antihistaminiká a farmakologická liečba
Základným pilierom liečby sú antihistaminiká druhej generácie, ktoré blokujú účinok histamínu na receptoroch v koži, bez toho aby vyvolávali výraznú ospalosť. Medzi najpoužívanejšie patrí cetirizín (Zyrtec, Zodac), loratadín (Claritine), desloratadín (Aerius) a novší bilastín, ktorý sa vyznačuje minimálnymi interakciami s inými liekmi. Ak štandardná dávka nestačí, európske odporúčania umožňujú zvýšenie až na štvornásobok bežnej dávky — tento postup je overený štúdiami a považovaný za bezpečný.
Pri ťažšej žihľavke môže lekár krátkodobo predpísať kortikosteroidy na potlačenie akútneho zápalu. U chronickej žihľavky, ktorá nereaguje na antihistaminiká, sa používa omalizumab (Xolair) — monoklonálna protilátka podávaná raz mesačne injekciou.
Rok 2025 priniesol v liečbe chronickej žihľavky zásadný prelom. Americký FDA schválil dva celkom nové lieky: remibrutinib (Rhapsido) — prvý perorálny inhibítor Brutonovej tyrozínkinázy pre žihľavku, a dupilumab (Dupixent) — monoklonálnu protilátku zameranú proti interleukínom IL-4 a IL-13, určenú pre dospelých a dospievajúcich od 12 rokov. Pre pacientov, ktorým doterajšia liečba nepomáhala, to znamená novú nádej.
Domáce postupy pri alergickej vyrážke
Celý rad nepríjemných príznakov alergickej vyrážky možno zmierniť aj doma, bez lekárskeho predpisu. Najúčinnejšou okamžitou úľavou sú studené obklady — nie ľadové, ale príjemne vlažné — priložené na postihnuté miesta. Pomáhajú zúžiť cievy a zmierniť svrbenie. Osvedčené sú tiež kúpele s koloidným ovsom, ktorý vytvára na koži jemný ochranný film a tlmí podráždenie.
Dôležitú úlohu zohráva oblečenie. Noste voľné, priedušné kúsky z čistej bavlny, vyhnite sa syntetickým materiálom, vlne a tesnému oblečeniu, ktoré na koži vytvára tlak a trenie. U detí s atopickým ekzémom existuje špeciálna rada oblečenia Clevertex, ktorá je vyrobená s ohľadom na extrémne citlivú pokožku.
V neposlednom rade upravte jedálniček. Vyhnite sa potravinám s vysokým obsahom histamínu — zrejúcim syrom, údeninám, konzervovaným rybám, paradajkám, špenátu, fermentovaným potravinám a alkoholu (najmä červenému vínu a šampanského). Naopak čerstvé potraviny, dostatok vitamínu C a dostatočný pitný režim pomáhajú telu histamín rýchlejšie odbúravať.
Tip: Kožná vyrážka zo stresu: Ako ju spoznať a liečiť?
Kedy okamžite vyhľadať lekára
Väčšina prípadov žihľavky je nepríjemná, ale nie nebezpečná. Existujú však situácie, kedy je nutné konať rýchlo. Ak sa k vyrážke pridá opuch jazyka, pier alebo hrdla, problémy s dýchaním alebo prehĺtaním, zrýchlený tep, závrate alebo strata vedomia, jedná sa o anafylaktický šok — stav bezprostredne ohrozujúci život. V takom prípade volajte záchrannú službu (155), uložte postihnutého do stabilizovanej polohy a ak má k dispozícii adrenalínové pero (EpiPen), aplikujte ho do vonkajšej strany stehna. Smrť pri anafylaxii môže nastať do jednej hodiny, ak sa nepodá liečba.
Protiroztočové lôžkoviny nanoSPACE
Ako predchádzať alergickým vyrážkam
Prevencia je u alergických vyrážok vždy účinnejšia než liečba. A začína tam, kde trávite tretinu svojho života — v posteli. V priemernom matraci žijú milióny roztočov, ktorých výkaly patria medzi najsilnejšie vzdušné alergény. Protiroztočové povlaky s nanovlákennou membránou zachytia až 99,8 % roztočových alergénov a vytvoria medzi vami a roztočmi účinnú bariéru. Sú to produkty, ktoré sme v nanoSPACE vyvíjali roky, pretože sme ich pôvodne potrebovali sami — drahšie, ale fungujú, pretože na materiáloch nešetríme. Viac si prečítajte v článku Ako vybrať lôžkoviny pre alergikov.
Druhou líniou obrany je vzduch, ktorý dýchate. Kvalitná čistička vzduchu s HEPA filtrom odstráni z ovzdušia nielen roztoče a peľ, ale aj plesňové spóry, zvieracie alergény a jemný prach. Ak trpíte alergickou vyrážkou, umiestnite čističku predovšetkým do spálne, kde strávite 7–8 hodín denne. Prečítajte si, ako vybrať tú pravú čističku vzduchu.
Nezabúdajte ani na starostlivosť o pokožku. Používajte hypoalergénnu kozmetiku bez parfumácie a dráždivých konzervačných prísad. Rada AtopCare od nanoSPACE Cosmetics bola vyvinutá špeciálne pre citlivú a atopickú pokožku — jej zloženie rešpektuje prirodzenú kožnú bariéru a pomáha ju obnovovať. A ak chcete znížiť kontakt s peľom a ďalšími vzdušnými alergénmi, oplatí sa nosový bariérový sprej alebo pravidelný výplach nosa, ktorý z nosovej sliznice mechanicky odstráni alergény skôr, než stihnú vyvolať reakciu.
Čističky vzduchu pre alergikov
Alergická vyrážka u detí a bábätiek
U detí sa alergická vyrážka objavuje obzvlášť často, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Ich imunitný systém sa ešte len vyvíja a učí rozlišovať medzi skutočnými hrozbami a neškodnými látkami — a občas sa pri tom „zmýli". Najčastejšími spúšťačmi sú u najmenších detí potravinové alergény, najmä bielkovina kravského mlieka a vaječný bielok, neskôr pribúdajú alergény z prostredia — roztoče, peľ a zvieracia srsť.
Alergická vyrážka u dojčiat a batoliat vyzerá podobne ako u dospelých — červené alebo naružovelé pupienky, začervenaná a svrbivá koža, niekedy suchá a šupinatá. U bábätiek sa ale môže ľahšie zameniť s atopickým ekzémom, ktorý sa v tomto veku typicky prejavuje na tvári, za uškami a v kožných záhyboch. Ak má vaše dieťa opakované vyrážky, je rozumné navštíviť alergológa, ktorý vykoná testy a pomôže zistiť príčinu. Podrobne sa tejto téme venujeme v článku Ako spoznať a riešiť alergiu u detí a bábätiek.
U detí s citlivou pokožkou môže veľkú úľavu priniesť správne zvolené lôžkoviny a oblečenie. Prestieradlá AtopCare so špeciálnou úpravou a oblečenie Clevertex pre deti s atopickým ekzémom minimalizujú podráždenie pokožky a pomáhajú pri nekončiacom svrbení.
Žihľavka v tehotenstve a pri dojčení
Tehotenstvo prináša hormonálne zmeny, ktoré môžu ovplyvniť fungovanie imunitného systému — a žihľavka sa v tomto období objavuje pomerne často. Tehotné ženy by nemali siahať po liekoch bez konzultácie s lekárom, ale existujú bezpečné možnosti. V druhom a treťom trimestri sú za bezpečné považované antihistaminiká loratadín a cetirizín. Pri dojčení sa uprednostňuje loratadín, pretože prechádza do materského mlieka len v minimálnom množstve. V každom prípade je nevyhnutné o žihľavke v tehotenstve informovať svojho gynekológa a alergológa.
Histamínová intolerancia — skrytá príčina chronickej žihľavky
Nie každá chronická žihľavka je alergia. Čoraz častejšie sa ukazuje, že za opakujúcimi sa vyrážkami môže stáť histamínová intolerancia — stav, pri ktorom telo nedokáže dostatočne rýchlo odbúravať histamín, ktorý sa prirodzene nachádza v celom rade potravín, a zároveň sa uvoľňuje aj v tele. Postihnutých je podľa odhadov 2–3 % populácie, pričom výrazne prevažujú ženy v strednom veku.
Podstatou problému býva nedostatočná aktivita enzýmu diaminooxidázy (DAO), ktorý histamín v tráviacom trakte rozkladá. Keď tento enzým nestíha, histamín sa hromadí a vyvoláva príznaky pripomínajúce alergiu — žihľavku, začervenanie pokožky, bolesti hlavy, tráviace ťažkosti, a dokonca aj problémy s dýchaním. Histamínová intolerancia sa nedá zachytiť klasickými alergologickými testami, preto často zostáva nediagnostikovaná roky. Ak vás žihľavka pravidelne trápi po určitých jedlách (zrejúcich syroch, údeninách, paradajkách, červenom víne), stojí za to o histamínovej intolerancii hovoriť so svojím lekárom.
Tip: Únava z alergie: Prečo nás alergické reakcie tak vyčerpávajú?
Záver
Alergická vyrážka a žihľavka patria medzi najčastejšie kožné ťažkosti, s ktorými sa ľudia potýkajú. Hoci väčšina prípadov nie je vážna a odoznie sama alebo po podaní antihistaminík, chronická forma dokáže výrazne znížiť kvalitu života — narúša spánok, spôsobuje úzkosť a ovplyvňuje pracovný výkon. Dobrou správou je, že rok 2025 priniesol v liečbe chronickej žihľavky zásadný prelom vďaka novým biologickým liekom. A ešte lepšou správou je, že mnohým prípadom alergickej vyrážky môžete účinne predísť prevenciou — úpravou prostredia, kde žijete, výberom správnych lôžkovín a kozmetiky, a vedomým vyhýbaním sa spúšťačom, ktoré poznáte.
Často kladené otázky
Za aký čas sa alergická vyrážka po kontakte s alergénom objaví?
Alergická vyrážka sa môže prejaviť v priebehu niekoľkých minút po kontakte s alergénom, typicky do jednej hodiny. U niektorých typov reakcií — napríklad na lieky — sa vyrážka môže objaviť aj s niekoľkodňovým oneskorením. Reakcia na penicilín sa občas prejaví až 14 dní po ukončení užívania.
Ako dlho žihľavka trvá a kedy navštíviť lekára?
Jednotlivé pomfy (pupienky) žihľavky obvykle zmiznú v priebehu niekoľkých hodín, maximálne do 24 hodín, ale na inom mieste sa môžu objaviť nové. Akútna žihľavka trvá do šiestich týždňov. Ak príznaky pretrvávajú dlhšie, jedná sa o chronickú žihľavku a je nevyhnutné navštíviť alergológa alebo dermatológa. Okamžite vyhľadajte pomoc, ak sa pridajú opuchy tváre, problémy s dýchaním alebo závrate.
Je žihľavka nákazlivá?
Nie, žihľavka nie je infekčné ochorenie a nedá sa preniesť na iné osoby žiadnym spôsobom — ani dotykom, ani vzduchom. Ide o individuálnu reakciu imunitného systému konkrétneho človeka. Ak sa žihľavka vyskytne u viacerých členov rodiny súčasne, pravdepodobne reagujú na rovnaký alergén v prostredí, nie na to, že by sa nakazili jeden od druhého.
Môže stres spôsobiť alergickú vyrážku alebo žihľavku?
Áno, stres je jedným z preukázaných spúšťačov žihľavky. Pri strese telo uvoľňuje kortizol a ďalšie hormóny, ktoré zvyšujú citlivosť žírnych buniek na histamín. Chronický stres navyše oslabuje imunitný systém a podporuje zápalové procesy. Zvládanie stresu je preto dôležitou súčasťou prevencie alergických vyrážok.
Je alergia a sklon k žihľavke dedičný?
Samotná žihľavka sa nededí, ale dedičný je takzvaný atopický terén — teda sklon imunitného systému k prehnaným reakciám. Ak jeden z rodičov trpí alergickým ochorením (ekzém, astma, senná nádcha, žihľavka), pravdepodobnosť alergie u dieťaťa je približne 30 %. Ak trpia obaja rodičia, stúpa až na 60–70 %. Viac sa dozviete v článku Je alergia dedičná?
Zistite viac o alergiách: Ako spoznať alergiu · Alergia na roztoče · Alergia na perie · Alergia na prach · Alergia na mačky · Alergia na peľ · Alergia u detí a bábätiek · Kombinovaná alergia · Kalendár alergika · Ako sa pripraviť na alergickú sezónu
Zdroje
- Zuberbier, T. et al. (2022) 'The international EAACI/GA²LEN/EuroGuiDerm/APAAACI guideline for the definition, classification, diagnosis, and management of urticaria', Allergy, 77(3), s. 734–766.
- Maurer, M. et al. (2022) 'Urticaria', Nature Reviews Disease Primers, 8, článok 61.
- Fricke, J. et al. (2020) 'Prevalence of chronic urticaria in children and adults across the globe', Allergy, 75(2), s. 423–432.
- Hide, M. et al. (1993) 'Autoantibodies against the High-Affinity IgE Receptor as a Cause of Histamine Release in Chronic Urticaria', New England Journal of Medicine, 328(22), s. 1599–1604.
- Kolkhir, P. et al. (2024) 'Mast cell signaling and its role in urticaria', Annals of Allergy, Asthma & Immunology.
- Sánchez-Borges, M. et al. (2015) 'Diagnosis and treatment of urticaria and angioedema: a worldwide perspective', World Allergy Organization Journal, 8(1), s. 1–18.
- O'Donnell, B. F. et al. (2002) 'The impact of chronic urticaria on the quality of life', British Journal of Dermatology, 146(6), s. 1074–1076.
Diskusia (0)
Buďte prvý, kto napíše príspevok k tejto položke.