Covid-19: Najčastejšie príznaky a ako spoznať, či ho máte
Ochorenie covid-19 sa stalo trvalou súčasťou našich životov. Hoci pandemické roky sú dávno za nami a väčšina obmedzení bola zrušená, vírus SARS-CoV-2 naďalej koluje v populácii a pravidelne sa objavujú nové varianty. Príznaky covidu-19 sa pritom s každým novým variantom mierne premieňajú – čo platilo v roku 2020, dnes už nemusí zodpovedať realite. Súčasné varianty Stratus a Nimbus prinášajú odlišné prejavy než pôvodný wuchanský kmeň alebo skoršia delta. V tomto komplexnom sprievodcovi sa dozviete, aké sú aktuálne príznaky covidu v roku 2026, ako sa líši priebeh pri súčasných variantoch, čo vieme o dlhom covide a ako sa pred nákazou účinne chrániť.
Aktualizované: 27. 2. 2026
Zhrnutie pre tých, čo nemajú čas čítať celý článok
- Súčasné varianty Stratus a Nimbus spôsobujú miernejší priebeh, najčastejšími príznakmi sú bolesť v hrdle, kašeľ, upchatý nos, únava a bolesti hlavy.
- Inkubačná doba sa skrátila na pouhé 2–3 dni, takže príznaky covidu sa môžu objaviť veľmi rýchlo po kontakte s nakazenou osobou.
- Long covid postihuje 10–26 % dospelých, najčastejšie sa prejavuje chronickou únavou, mozgovou hmlou a dýchavičnosťou – schválená liečba zatiaľ neexistuje.
- Očkovanie zostáva najúčinnejšou ochranou, pre sezónu 2025/2026 je k dispozícii aktualizovaná vakcína Comirnaty LP.8.1.
- Kvalitná čistička vzduchu s HEPA filtrom a nanovlákenný respirátor výrazne znižujú riziko nákazy v uzavretých priestoroch.
Príznaky ochorenia COVID-19
Každý človek je jedinečný, a preto sa môže ochorenie covid-19 prejavovať u každého odlišne. Záleží na veku, celkovom zdravotnom stave, prípadnej imunite z predchádzajúceho ochorenia aj z očkovania. Celkovo sa ale príznaky covidu-19 v mnohom podobajú bežnej respiračnej infekcii, čo paradoxne sťažuje rozpoznanie choroby bez testu.
Podľa odhadov zostáva približne 20 % nakazených úplne bez príznakov. Títo ľudia pritom môžu byť infekční a nevedome šíriť nákazu do svojho okolia. Práve preto odborníci aj v roku 2026 odporúčajú testovanie pri akomkoľvek podozrení na kontakt s nakazenou osobou – aj keď sa cítite úplne zdraví.
Najčastejšie príznaky covidu-19
Na základe dát zo stoviek štúdií a pozorovania miliónov pacientov po celom svete sa medzi najčastejšie príznaky covid-19 radia zvýšená teplota (zvyčajne nad 37,3 °C), suchý alebo dráždivý kašeľ, výrazná únava, bolesť v hrdle, upchatý nos alebo nádcha, bolesti hlavy, bolesti svalov a kĺbov a zimnica. Menej často sa objavuje strata chuti alebo čuchu – tento príznak bol typický predovšetkým pre staršie varianty, ale pri súčasných omikronových líniách sa vyskytuje podstatne zriedkavejšie. Niektorí pacienti tiež hlásia tráviace ťažkosti vrátane hnačky a nevoľnosti, zápal spojiviek alebo rôzne typy kožných vyrážok vrátane farebných zmien na prstoch rúk či nôh.
Väčšina nakazených sa z ochorenia zotaví v priebehu 5 až 10 dní bez nutnosti hospitalizácie. Praktický lekár vám v takom prípade stanoví individuálnu podpornú liečbu – mali by ste dodržiavať pokoj na lôžku, mať dostatočný prísun tekutín a pri horúčke užívať lieky na zníženie teploty.
Tip: 12 tipov, ako posilniť imunitu u dospelých aj detí
Ako sa prejavujú súčasné varianty Stratus a Nimbus
Vo februári 2026 dominuje celosvetovo variant XFG, prezývaný Stratus, ktorý tvorí približne 59 % všetkých sekvenovaných vzoriek. Druhým najrozšírenejším je variant NB.1.8.1, známy ako Nimbus, s podielom okolo 18 %. Oba varianty patria do rodiny omikronových línií a napádajú prevažne horné dýchacie cesty, nie hlboké pľúcne tkanivo – to je dobrá správa, pretože ťažké zápaly pľúc a vážne dýchacie ťažkosti sú pri nich výrazne zriedkavejšie než pri skorších variantoch.
Variant Nimbus sa preslávil intenzívnou bolesťou v hrdle, ktorú pacienti prirovnávajú k „žiletkám v hrdle". Táto prudká bolesť sa zvyčajne objavuje hneď na začiatku ochorenia a môže byť sprevádzaná suchým kašľom a silnou únavou trvajúcou jeden až dva dni. Variant Stratus sa naproti tomu vyznačuje pretrvávajúcimi bolesťami hlavy, ktoré môžu trvať aj niekoľko dní, chrapľavým hlasom a podráždeným hrdlom. Oba typy sú prenosnejšie než ich predchodcovia, ale závažnosť priebehu zostáva vo väčšine prípadov mierna.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) aktuálne neklasifikuje žiadny zo súčasných variantov ako „variant vyvolávajúci obavy" – všetky spadajú do kategórie „varianty pod sledovaním" (VUM). To naznačuje, že súčasná situácia je relatívne stabilná a nepredpokladá sa zásadná zmena v závažnosti ochorenia.
Príznaky závažnejšieho priebehu covidu-19
Hoci väčšina ľudí prekoná covid mierne, u niektorých pacientov môže ochorenie prejsť do závažnejšej formy. Varovným signálom je predovšetkým dýchavičnosť – ak sa začnete zadýchávať aj pri bežných činnostiach, ako je chôdza po byte alebo rozprávanie, môže to znamenať pokles hladiny kyslíka v krvi. Ďalšími príznakmi, ktoré by vás mali primäť okamžite vyhľadať lekársku pomoc, sú pretrvávajúca bolesť alebo tlak na hrudi, vysoká horúčka nad 38 °C trvajúca dlhšie než tri dni, zmätenosť alebo výrazná strata chuti do jedla.
Podľa doterajších skúseností sa ukazuje, že väčší počet príznakov v prvých dňoch môže súvisieť s ťažším priebehom covidu-19. Pozor si dávajte predovšetkým na dýchavičnosť. Ak sa začnete zadýchávať aj pri rozprávaní a vykonávaní bežných činností, je to známka, že vám klesá hladina kyslíka v krvi. Pri dramatickom zhoršení stavu na nič nečakajte a kontaktujte záchrannú službu na linke 155. Vždy je lepší planý poplach než neskoré privolanie lekárov.
Postcovidový syndróm (dlhý covid)
Aj niekoľko mesiacov po vyliečení z akútnej fázy ochorenia sa u časti pacientov rozvíja súbor pretrvávajúcich zdravotných problémov, ktorému sa hovorí postcovidový syndróm alebo long covid. Nejde pritom o žiadnu okrajovú záležitosť – podľa rozsiahlej analýzy zahŕňajúcej viac než 6 miliónov elektronických zdravotných záznamov postihuje long covid 10 až 26 % dospelých a približne 4 % detí, ktoré prekonali covid-19.
Znepokojujúce je, že neexistuje priama súvislosť medzi ťažkým priebehom akútneho ochorenia a rizikom rozvoja long covidu. Postcovidový syndróm sa môže rozvinúť aj u mladých, inak zdravých ľudí, ktorí mali len mierne príznaky covidu a zotavili sa za niekoľko dní. Lekári zaznamenávajú pacientov s postcovidovým syndrómom aj 3 a viac mesiacov po prekonaní choroby.
Príznaky postcovidového syndrómu
Odborníci doteraz zdokumentovali viac než 200 rôznych príznakov postcovidového syndrómu, ktoré navyše prichádzajú vo vlnách a menia sa v čase. Najčastejšie pacienti trpia chronickou únavou, pri ktorej nezvládajú ani základné domáce práce. Veľmi rozšírená je tiež mozgová hmla – stav, kedy sa človek nedokáže sústrediť, má problémy s pamäťou a ťažko hľadá správne slová. Medzi ďalšie časté prejavy patria dýchavičnosť pri minimálnej aktivite, bolesť na hrudi a búšenie srdca, sťahujúce bolesti kĺbov a svalov, bolesti hlavy a brucha a nespavosť či výrazne zhoršená kvalita spánku.
Rozsiahla štúdia RECOVER publikovaná v časopise Nature Communications v roku 2025 identifikovala 8 odlišných trajektórií priebehu long covidu. Zatiaľ čo väčšina pacientov sa postupne zlepšuje, asi 5 % trpí trvalo vysokou záťažou príznakov. Ďalších 14 % nesplňovalo kritériá long covidu po troch mesiacoch, ale ich príznaky sa paradoxne zhoršili do pätnásteho mesiaca – ide teda o oneskorený nástup, ktorý odborníkov prekvapil.
Liečba a výskum long covidu
K februáru 2026 neexistuje žiadna schválená špecifická liečba postcovidového syndrómu. Prebieha však intenzívny výskum – klinické štúdie RECOVER dokončili nábor pre 8 klinických štúdií testujúcich 13 možných terapií zameraných na únavu, neznášanlivosť fyzickej záťaže a poruchy spánku.
Najsľubnejším liekom sa zatiaľ ukazuje metformín, bežne používaný na liečbu cukrovky. Štúdia COVID-OUT preukázala, že ak je podaný počas prvého týždňa po infekcii, môže znížiť riziko rozvoja long covidu až o 53 %. Jeho účinok je ale predovšetkým preventívny – u pacientov, ktorí už postcovidovým syndrómom trpia, sú výsledky menej preukazné.
Štúdie tiež ukazujú, že niektoré doplnky stravy obsahujúce vitamíny skupiny B, C a D môžu napomáhať pri zmierňovaní chronickej únavy spojenej s long covidom. Pozitívny vplyv má aj pravidelná pohybová rehabilitácia prispôsobená aktuálnym možnostiam pacienta. Ak máte podozrenie na postcovidový syndróm, navštívte svojho praktického lekára – vykoná nevyhnutné vyšetrenia a môže vás nasmerovať k špecialistovi.
Varianty koronavírusu SARS-CoV-2
Od začiatku pandémie v roku 2019 prešiel koronavírus SARS-CoV-2 desiatkami premien. Vírus pri svojom množení prirodzene vytvára drobné chyby v genetickom kóde – mutácie. Čím viac sa vírus šíri, tým viac sa množí a tým rastie pravdepodobnosť vzniku nových variantov. Niektoré z nich sa cestou prirodzeného výberu rozšíria v populácii, zatiaľ čo iné postupne vymiznú.
Pôvodný „wuchanský" kmeň postupne vystriedali varianty alfa (predtým označovaná ako britská), beta (juhoafrická), gama (brazílska) a delta (indická), ktorá bola až do konca roka 2021 najobávanejším variantom. Na prelome rokov 2021 a 2022 ju vytlačil omikron – variant, ktorý sa šíri výrazne rýchlejšie, ale v prevažnej väčšine prípadov spôsobuje miernejší priebeh ochorenia. Omikron sa následne delil na rad sublínií – BA.1, BA.2, BA.5, BA.2.86 Pirola, JN.1, KP.3 a ďalšie. Od konca roka 2022 sú všetky dominujúce varianty potomkami omikronu a tento trend pokračuje dodnes.
Súčasné varianty v roku 2025–2026
Vývoj variantov v posledných dvoch rokoch bol pomerne dynamický. Na začiatku roka 2025 dominoval variant XEC, ktorý na jar vystriedal LP.8.1 – v máji 2025 tvoril 73 % prípadov v USA. V polovici roka 2025 sa objavil variant NB.1.8.1 prezývaný Nimbus, prvýkrát identifikovaný v ázijských krajinách. Krátko potom prišiel rekombinantný variant XFG alebo Stratus, ktorý kombinuje genetické prvky rôznych omikronových línií.
K februáru 2026 dominuje Stratus (XFG) s približne 59 % celosvetového podielu, nasleduje Nimbus (NB.1.8.1) s 18 % a subvariant XFG.2.5.1 s 16 %. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) aktuálne neklasifikuje žiadny z cirkulujúcich variantov ako „variant vyvolávajúci obavy" (VOC) ani ako „variant vzbudzujúci záujem" (VOI) – všetky spadajú do kategórie „varianty pod sledovaním" (VUM). To naznačuje, že súčasná situácia je relatívne stabilná.
Inkubačná doba covidu
Inkubačná doba – teda interval od nákazy do prvých príznakov – sa s každým novým variantom koronavírusu postupne skracovala. U pôvodného wuchanského kmeňa činila priemerne 5 až 7 dní, u variantu alfa približne 5 dní, u delty asi 4 dni a u prvých omikronových línií okolo 3 dní. U súčasných variantov Stratus a Nimbus sa inkubačná doba skrátila na pouhé 2 až 3 dni. V niektorých prípadoch sa prvé príznaky covidu môžu objaviť už deň po kontakte s nakazenou osobou.
Kratšia inkubačná doba však znamená aj rýchlejšie šírenie vírusu v populácii. Ak máte podozrenie na kontakt s nakazenou osobou, odborníci odporúčajú vykonať antigénny test už 2 dni po expozícii, najmä ak už pociťujete akékoľvek príznaky. Majte ale na pamäti, že rýchlotesty nemusia zachytiť infekciu hneď na začiatku – vírusová nálož v nose môže byť spočiatku príliš nízka na to, aby ju test spoľahlivo detegoval.
Kto patrí do rizikovej skupiny
Medzi najohrozenejšie skupiny patria ľudia vo veku 65 rokov a viac, chronicky chorí a osoby s oslabenou imunitou. Vyššie riziko ťažkého priebehu covidu-19 nesú najmä pacienti so srdcovými a cievnymi ochoreniami, cukrovkou (1. aj 2. typu), chronickými pľúcnymi chorobami vrátane CHOCHP a astmy, obezitou, chronickým ochorením obličiek a ľudia prechádzajúci liečbou rakoviny alebo užívajúci imunosupresívne lieky. Zvýšené riziko majú aj tehotné ženy, a to ako počas tehotenstva, tak ešte mesiac po pôrode.
Pozor si však musí dávať každý. Aj u mladých a inak zdravých ľudí môže vzácne dôjsť k ťažšiemu priebehu. Očkovanie aktualizovanou vakcínou zostáva aj v roku 2026 najúčinnejšou ochranou pred závažnými komplikáciami covidu-19 – a to bez ohľadu na vek.
Ako sa COVID-19 prejavuje u detí
Príznaky covidu-19 sú u detí väčšinou podobné ako u dospelých – najčastejšie sa ochorenie prejavuje horúčkou, slabosťou, kašľom, bolesťou v hrdle a tráviacimi ťažkosťami vrátane nevoľnosti a hnačky. Približne 90 % detí má mierny priebeh ochorenia a mnohé z nich nemajú vôbec žiadne príznaky – na infekciu sa príde až po pozitívnom teste u niektorého z rodičov.
Závažnejšou komplikáciou, ktorá sa u detí môže vzácne vyskytnúť, je multisystémový zápalový syndróm (MIS-C). S omikronovými variantmi sa ale jeho výskyt výrazne znížil. Pozoruhodné je, že až 92 % prípadov MIS-C u detí vo veku 5–18 rokov bolo zaznamenaných u neočkovaných jedincov. Pediatrické organizácie preto odporúčajú očkovanie aj pre deti – aktualizovaná vakcína pre sezónu 2025/2026 je dostupná pre deti od 6 mesiacov veku.
Znepokojivé sú tiež dáta o long covide u detí – približne 4 % detských pacientov sa potýka s pretrvávajúcou únavou, bolesťami hlavy, problémami so sústredením a ďalšími ťažkosťami, ktoré môžu výrazne obmedzovať ich fungovanie v škole aj v bežnom živote. Vo výnimočných prípadoch boli zaznamenané aj vážnejšie neurologické komplikácie.
COVID-19 v tehotenstve
Tehotenstvo prirodzene ovplyvňuje imunitný systém ženy – telo čiastočne potláča niektoré imunitné mechanizmy, aby tolerovalo rastúci plod. To znamená, že tehotné ženy majú zvýšené riziko ťažšieho priebehu covidu-19, a toto riziko pretrváva až jeden mesiac po pôrode. Infekcia SARS-CoV-2 počas tehotenstva je spojená so zvýšeným rizikom preeklampsie (o 45 %), predčasného pôrodu a ďalších komplikácií.
Štúdia z Harvard Medical School z októbra 2025 navyše ukázala, že deti narodené matkám, ktoré prekonali covid-19 počas tehotenstva, čelia zvýšenému riziku neurovývinových porúch do veku 3 rokov – zahŕňajúcich oneskorený vývoj reči, motorické poruchy a poruchy autistického spektra. Tieto zistenia podčiarkujú dôležitosť prevencie, predovšetkým očkovania.
Prínosy očkovania v tehotenstve
Dobrá správa je, že očkovanie počas tehotenstva je bezpečné a prináša významné ochranné účinky pre matku aj dieťa. Rozsiahly výskum zahŕňajúci viac než 6 500 žien z 18 krajín preukázal, že posilňovacia dávka vakcíny znižuje riziko preeklampsie o 33 %, u žien s preexistujúcimi zdravotnými komplikáciami dokonca o 58 %. Očkované matky mali tiež o 33 % nižšie riziko predčasného pôrodu a o 32 % nižšiu celkovú materskú chorobnosť.
Protilátky z tela očkovanej matky prechádzajú placentou k plodu a prenášajú tak na dieťa pasívnu imunitu proti SARS-CoV-2. Tieto protilátky môžu pretrvávať až 6 mesiacov po narodení. U dojčiat narodených očkovaným matkám je pravdepodobnosť hospitalizácie kvôli covidu na JIS nižšia až o 80 %. Nebola pritom preukázaná žiadna súvislosť s potratom, vrodenými vadami ani s narodením mŕtveho dieťaťa – očkovanie je bezpečné v akejkoľvek fáze tehotenstva.
Ako rozpoznať covid od alergie alebo chrípky
Kašeľ, upchatý nos, slzenie, začervenané oči, škrabanie v hrdle – rozoznať príznaky covidu od prejavov alergie alebo bežného prechladnutia či chrípky býva bez testu prakticky nemožné. Čo by vás však malo varovať, že nejde o púhy alergický kašeľ? Pozor si dajte na horúčku, výraznú únavu a bolesti svalov – tieto príznaky sa pri alergii takmer nevyskytujú.
Pri alergii sa navyše príznaky typicky zhoršujú po kontakte s alergénom (peľ, prach, zvieracia srsť) a ustupujú po jeho odstránení. Príznaky covidu naopak pretrvávajú a majú tendenciu sa v prvých dňoch zhoršovať bez ohľadu na prostredie. Ak si nie ste istí, urobte si antigénny test – je to rýchle, lacné a spoľahlivé riešenie, ktoré vám ušetrí zbytočné obavy aj riziko šírenia nákazy. Podrobnejšie informácie o typoch testov nájdete v článku Aký je rozdiel medzi PCR, antigénnym a protilátkovým testom?
Testovanie na COVID-19
S koncom pandemického núdzového stavu sa dostupnosť testovania oproti predchádzajúcim rokom zmenila. Plošné bezplatné testovanie už neexistuje, ale možnosti sú stále dostatočné pre každého, kto potrebuje zistiť, či je nakazený.
Antigénne rýchlotesty zostávajú najpraktickejšou voľbou pre domáce použitie. Výsledok máte za 15–30 minút a test zvládnete vykonať bez akýchkoľvek odborných znalostí. V decembri 2025 WHO prvýkrát prekvalifikovala dva rýchlotesty pre samotestovanie – SD Biosensor STANDARD Q a ACON Biotech Flowflex – ako dôkaz, že táto metóda je dostatočne spoľahlivá aj pre laikov. Antigénne testy si môžete zakúpiť v lekárňach aj online.
PCR testy zostávajú najcitlivejšou a najspoľahlivejšou metódou diagnostiky, ale v súčasnosti sú indikované len vo výnimočných a naliehavých prípadoch. Ak na sebe zaznamenáte príznaky covidu-19, kontaktujte telefonicky svojho praktického lekára, ktorý vás nasmeruje k ďalšiemu postupu. Do ordinácie nikdy nechoďte bez predchádzajúceho telefonátu, ak máte podozrenie na infekciu koronavírusom.
Ako sa chrániť pred koronavírusom
Hoci sa covid-19 stal súčasťou bežných respiračných infekcií, stále existuje rad účinných spôsobov, ako riziko nákazy minimalizovať. Základom zostáva kombinácia očkovania, dobrej hygieny a rozumnej úpravy prostredia, v ktorom žijete a pracujete.
Očkovanie proti COVID-19 v sezóne 2025/2026
Pre aktuálnu sezónu 2025/2026 je odporúčaná a dostupná aktualizovaná vakcína Comirnaty LP.8.1 od spoločnosti Pfizer/BioNTech. Jej zloženie cieli na súčasné omikronové sublínie a je navrhnutá tak, aby poskytovala ochranu aj proti variantom Stratus a Nimbus. Vakcína je k dispozícii od septembra 2025 a podáva sa ako jedna dávka bez ohľadu na predchádzajúcu očkovaciu históriu (minimálny odstup od poslednej dávky sú 3 mesiace).
Očkovanie je odporúčané predovšetkým pre rizikové skupiny a osoby nad 65 rokov, ale dostupné je pre kohokoľvek od 6 mesiacov veku. Prihlásiť sa môžete u svojho praktického lekára. Európska lieková agentúra (EMA) aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) potvrdzujú, že súčasné vakcíny poskytujú spoľahlivú ochranu predovšetkým proti ťažkému priebehu a hospitalizácii.
Čistý vzduch ako prevencia
Koronavírus sa šíri predovšetkým kvapôčkami a aerosólom vo vzduchu. Jedným z najúčinnejších spôsobov, ako znížiť riziko nákazy v uzavretých priestoroch, je preto zabezpečiť kvalitnú ventiláciu a filtráciu vzduchu. Pravidelné vetranie je základ, ale v zime alebo v priestoroch, kde nie je možné dostatočne vetrať, predstavuje čistička vzduchu s HEPA filtrom spoľahlivé riešenie. HEPA filtre triedy H13 a vyššie zachytia cez 99,95 % častíc vrátane vírusových aerosólov.
Tip: Ako doma udržiavať čistý vzduch?
Čističky vzduchu pre zdravšiu domácnosť
Ďalšou možnosťou pre dôkladnú dekontamináciu priestorov sú generátory ozónu, ktoré spoľahlivo ničia vírusy, baktérie aj plesne. Ozón patrí medzi najsilnejšie oxidačné činidlá v prírode. Ozonizáciu je ale nutné vykonávať výhradne v neprítomnosti osôb, zvierat aj rastlín.
Respirátory a ochrana dýchacích ciest
V situáciách, kedy sa nemožno vyhnúť kontaktu s väčším počtom ľudí – v hromadnej doprave, v čakárňach u lekára alebo počas respiračnej sezóny – predstavuje kvalitný respirátor jednoduchú a veľmi účinnú ochranu. České nanovlákenné respirátory BreaSAFE zachytia 99,9 % vírusov a baktérií, vážia pouhé 4 gramy a vďaka nanovlákennej membráne sa v nich príjemne dýcha aj po celý deň. Vyrobila ich česká firma PARDAM z Roudnice nad Labem a ako prvé na svete získali certifikáciu FFP3.
Nanovlákenné respirátory BreaSAFE
Okrem očkovania, čistého vzduchu a respirátorov pomáha riziko nákazy znížiť aj pravidelné a dôkladné umývanie rúk, vyhýbanie sa preplneným a zle vetraným priestorom a pravidelný výplach nosa, ktorý pomáha mechanicky odstraňovať vírusové častice z nosovej sliznice. Pomôcť môže aj prípravok Nasaleze Protect, ktorý na sliznici vytvára ochrannú bariéru.
Pri príznakoch respiračnej infekcie sa správajte ohľaduplne k svojmu okoliu – noste respirátor, obmedzte kontakt s rizikovými osobami a ak máte horúčku, zostaňte doma. Aj bez povinnej izolácie zostáva zodpovedné správanie tým najlepším nástrojom, ako chrániť seba aj ostatných.
Často kladené otázky
Aké sú najčastejšie príznaky covidu v roku 2026?
Súčasné varianty Stratus a Nimbus sa najčastejšie prejavujú bolesťou v hrdle, suchým kašľom, upchatým nosom, únavou a bolesťami hlavy. Variant Nimbus je špecifický intenzívnou bolesťou hrdla prirovnávanou k „žiletkám v hrdle", zatiaľ čo Stratus sa vyznačuje pretrvávajúcimi bolesťami hlavy a chrapľavým hlasom. Väčšina ľudí sa zotaví v priebehu 5–10 dní.
Ako dlho trvá inkubačná doba covidu pri súčasných variantoch?
U súčasných variantov Stratus a Nimbus sa inkubačná doba skrátila na 2–3 dni. Príznaky sa môžu objaviť už deň po kontakte s nakazenou osobou. Testovať sa odporúča od 2. dňa po expozícii, najmä pri výskyte akýchkoľvek príznakov.
Ako sa líšia príznaky covidu od alergie?
Príznaky alergie sa typicky zhoršujú po kontakte s alergénom a ustupujú po jeho odstránení. Naopak príznaky covidu pretrvávajú a zhoršujú sa bez ohľadu na prostredie. Horúčka, výrazná únava a bolesti svalov sú typické pre covid, nie pre alergiu. Pri akýchkoľvek pochybnostiach vykonajte antigénny test.
Má zmysel sa v roku 2026 nechať zaočkovať proti covidu?
Áno, najmä ak patríte do rizikovej skupiny (65+, chronicky chorí, oslabená imunita, tehotné ženy). Aktualizovaná vakcína Comirnaty LP.8.1 pre sezónu 2025/2026 je navrhnutá tak, aby poskytovala ochranu proti súčasným cirkulujúcim variantom. Očkovanie výrazne znižuje riziko ťažkého priebehu a hospitalizácie.
Čo je long covid a koho postihuje?
Long covid (postcovidový syndróm) je súbor pretrvávajúcich zdravotných problémov, ktoré sa môžu objaviť aj mesiace po prekonaní akútneho ochorenia. Postihuje 10–26 % dospelých a asi 4 % detí. Prejavuje sa najčastejšie chronickou únavou, mozgovou hmlou, dýchavičnosťou a bolesťami. Môže postihnúť kohokoľvek – vrátane mladých a zdravých ľudí s miernym priebehom covidu.
Zdroje
- WHO (2026) 'COVID-19 Global Situation', Disease Outbreak News, DON572.
- WHO TAG-VE (2025) 'Initial Risk Evaluation: SARS-CoV-2 XFG (Stratus)', WHO Technical Advisory Group on Virus Evolution.
- WHO TAG-VE (2025) 'Initial Risk Evaluation: SARS-CoV-2 NB.1.8.1 (Nimbus)', WHO Technical Advisory Group on Virus Evolution.
- RECOVER COVID Initiative (2025) 'Year of Discovery: Looking Back at 2025 and Ahead to 2026', Nature Communications.
- Bramante, C.T. et al. (2023) 'Outpatient treatment of COVID-19 and incidence of post-COVID-19 condition over 10 months (COVID-OUT)', The Lancet Infectious Diseases, 23(10), s. 1119–1129.
- Feikin, D.R. et al. (2022) 'Duration of effectiveness of vaccines against SARS-CoV-2 infection and COVID-19 disease: results of a systematic review and meta-regression', The Lancet, 399, s. 924–944.
- Harvard Gazette (2025) 'COVID in pregnancy raises child's risk for developmental disorders', Harvard Medical School.
- Campbell, F. et al. (2021) 'Increased transmissibility and global spread of SARS-CoV-2 variants of concern as at June 2021', Euro Surveillance, 26(24), pii=2100509.
- EMA (2025) 'Recommendation to update the antigenic composition of authorised COVID-19 vaccines for 2025–2026', European Medicines Agency.
Diskusia (0)
Buďte prvý, kto napíše príspevok k tejto položke.