Aprílové zľavy až do 30 %. Nájdete v kategórii AKCIE. Platí len do 30. 4. 2026.

Suchá koža v zime: prečo je horšia a ako jej predísť

Každý rok to isté. Príde november, zapnete kúrenie a pokožka sa premení na púšťovú krajinu. Suchá koža v zime nie je len nepríjemný pocit napnutia po sprche — je to signál, že ochranná bariéra vašej pokožky začala prehrávať boj s prostredím. Tvár sa lúpe, ruky praskajú, celé telo svrbí. A vy si hovoríte, či za to môže počasie, kúrenie, alebo jednoducho starnete. Pravda? Za všetkým stojí kombinácia faktorov, ktorým sa dá predísť — ak viete, čo sa v pokožke skutočne deje. Suchá koža v zime totiž nie je nevyhnutný osud. Je to dôsledok konkrétnych procesov, ktoré možno ovplyvniť správnou starostlivosťou, vhodnými prípravkami a niekoľkými zmenami v dennej rutine. A práve o tom je tento článok.

sucha-koze-v-zime

 

Zhrnutie pre tých, čo nemajú čas čítať celý článok

  • Suchá koža v zime vzniká kombináciou mrazivého vzduchu, prekúrených interiérov a horúcej sprchy, ktoré spoločne narúšajú lipidovú bariéru a urýchľujú odparovanie vody z pokožky.
  • Vykurovanie zráža vlhkosť vzduchu pod 30 %, zatiaľ čo pokožka potrebuje minimálne 40–60 % — ten rozdiel cítite ako napnutie, svrbenie a lúpanie.
  • Ceramidy tvoria 50 % lipidov kožnej bariéry a ich strata sa v zime dramaticky zrýchľuje — bez nich pokožka nedokáže udržať vlhkosť.
  • Vitamín E v 5 % koncentrácii preukázateľne chráni bariérové lipidy pred oxidačným poškodením a urýchľuje regeneráciu vysušenej pokožky.
  • Správna zimná rutina neznamená „viac krému", ale vrstvenie starostlivosti od ľahších po ťažšie prípravky, ochranu pred extrémnymi teplotami a dôslednú regeneráciu cez noc.

Prečo je suchá koža v zime horšia než v lete

Aby ste pochopili, prečo sa vaša pokožka v zime správa inak, musíte vedieť, čo sa v nej skutočne odohráva. Koža nie je len pasívny obal tela — je to sofistikovaný orgán, ktorý aktívne reguluje vlhkosť, teplotu a ochranu pred patogénmi. Lenže v zime čelí útoku zo všetkých strán súčasne. A práve tá súhra vonkajších faktorov vytvára ideálne podmienky na vysušenie.

Keď teplota klesne pod nulu, vzduch pojme výrazne menej vodnej pary. Na ulici je relatívna vlhkosť často slušná (okolo 70–80 %), ale mrazivý vzduch obsahuje absolútne menej vody. Len čo tento vzduch ohrejete vo vykúrenej miestnosti na 22 °C, jeho relatívna vlhkosť spadne na pouhých 20–25 %. To je menej než v Sahare, kde priemerná relatívna vlhkosť dosahuje 25 %. Vaša pokožka v obývačke teda čelí púštnym podmienkam — a to celé hodiny denne, celé mesiace v kuse.

plet-v-zime

Transepidermálna strata vody — neviditeľný nepriateľ

Dermatológovia používajú termín TEWL — transepidermálna strata vody — na meranie toho, ako rýchlo sa voda odparuje z pokožky do okolia. V lete pri normálnej vlhkosti vzduchu je TEWL relatívne nízka. V zime ale štúdie opakovane potvrdzujú, že TEWL stúpa o 10–30 %, a to aj u ľudí so zdravou pokožkou. Výskum publikovaný v British Journal of Dermatology (Denda et al., 2007) preukázal, že už pokles vlhkosti pod 40 % spúšťa kaskádu zmien v kožnej bariére — pokožka začne rýchlejšie strácať vodu a pomalšie obnovovať lipidovú vrstvu.

Čo to znamená v praxi? Predstavte si pokožku ako tehlovú stenu. Tehly sú bunky (korneocyty) a malta medzi nimi sú lipidy — najmä ceramidy, cholesterol a mastné kyseliny. V zime sa táto „malta" stenčuje a rozpadá. Vznikajú mikroskopické trhliny, ktorými uniká vlhkosť. A čím viac vlhkosti unikne, tým viac sa bariéra poškodí — začarovaný kruh, ktorý bez zásahu zvonka len ťažko prerušíte.

Horúca sprcha — príjemná, ale zradná

Po návrate z mrazu vás láka horúca sprcha alebo vaňa. Lenže práve toto je jeden z najhorších návykov pre suchú kožu v zime. Voda o teplote nad 38 °C rozpúšťa prirodzené kožné lipidy oveľa intenzívnejšie než vlažná voda. Ak sa sprchujete 15–20 minút v horúcej vode, odstránite prakticky celý ochranný lipidový film. Pokožka potom vysychá drasticky rýchlejšie — často už počas niekoľkých minút po osušení cítite nepríjemné napnutie. Výskumy ukazujú, že obmedzenie teploty vody na 35–37 °C a skrátenie sprchy na 5–7 minút môže znížiť zimnú TEWL až o 40 %.

Vietor a teplotné šoky

Zimný vietor pôsobí ako prírodný exfoliant — strháva z povrchu pokožky tenkú vrstvu sebum a odhaľuje nechránenú kožu pod ňou. Najcitlivejšie partie — tvár, pery a chrbty rúk — sú vystavené naplno. K tomu pridajte opakované prechody z mrazu do prekúreného interiéru. Cievky v pokožke sa pri chlade stiahnu (vazokonstrikcia) a v teple rozšíria (vazodilatácia). Tieto neustále zmeny oslabujú mikrocirkuláciu a spomaľujú prísun živín do pokožky. Ak vás zaujíma, ako sa o pleť v zime starať komplexne, prečítajte si náš článok ako sa v zime starať o pleť.

Čo sa deje v pokožke — ceramidy, lipidy a bariéra pod útokom

Suchá koža v zime nie je len povrchový problém. Zmeny zasahujú hlboko do štruktúry pokožky — konkrétne do jej ochrannej bariéry, ktorá rozhoduje o tom, či si koža dokáže udržať vlhkosť.

Ceramidy — 50 % vašej kožnej obrany

Ceramidy tvoria zhruba polovicu všetkých lipidov v stratum corneum (rohovej vrstve). Sú to zložité tuky, ktoré držia bunky pokožky pohromade a vytvárajú vodotesnú bariéru. Bez dostatku ceramidov pokožka prepúšťa vodu ako deravé sito. A práve v zime sa ich prirodzená produkcia spomaľuje. Štúdia v Journal of Investigative Dermatology (Rawlings & Harding, 2004) ukázala, že koncentrácia ceramidov v pokožke klesá v zimných mesiacoch o 10–20 % oproti letu — a u ľudí s atopickou pokožkou je tento pokles ešte výraznejší.

Prečo? Nízka teplota spomaľuje enzymatickú aktivitu v pokožke. Enzýmy, ktoré štiepia prekurzory ceramidov (sfingomyelináza, beta-glukocerebrózidáza), pracujú pri nižších teplotách pomalšie. Výsledok: menej ceramidov, slabšia bariéra, viac odparovania, suchšia koža. Ak vás trápi narušená bariéra dlhodobo, odporúčam náš podrobný článok o poškodenej kožnej bariére.

Oxidačný stres a vitamín E

Zimné podmienky zvyšujú oxidačný stres v pokožke. UV žiarenie síce slabne, ale kombinácia suchého vzduchu, teplotných zmien a mestského smogu produkuje voľné radikály, ktoré poškodzujú lipidy bariéry. Vitamín E (tokoferol) je hlavný antioxidant rozpustný v tukoch, ktorý tieto lipidy chráni. Funguje ako štít — neutralizuje voľné radikály skôr, než stihnú poškodiť ceramidy a mastné kyseliny v bariére.

Štúdia Lin et al. (2003) v Journal of the American Academy of Dermatology preukázala, že lokálna aplikácia vitamínu E v dostatočnej koncentrácii znižuje oxidačné poškodenie pokožky a zlepšuje jej hydratáciu. Práve preto je 5 % koncentrácia vitamínu E v prípravkoch AtopCare taká účinná — bežné krémy obsahujú 0,5–2 %, čo na zimou poničenú pokožku často nestačí. Regeneračná masť AtopCare vďaka tejto vysokej koncentrácii dopĺňa presne to, čo pokožka v zime stráca.

Regeneračná masť s vitamínom E AtopCare

Tip redakcie

Regeneračná masť s 5 % vitamínu E AtopCare

Intenzívna masť pre suchú a popraskanú pokožku. Vysoká koncentrácia vitamínu E chráni bariérové lipidy, kokosový a ovsený olej dopĺňajú ceramidy. Ideálna ako nočná záchranná starostlivosť pre zimou zničenú kožu.

9,96 €

Zobraziť produkt

Suchá koža v zime — vrstvená starostlivosť od rána do večera

Väčšina ľudí rieši suchú kožu v zime tak, že si kúpi silnejší krém a dúfa, že to stačí. Nestačí. Účinná zimná starostlivosť funguje na princípe vrstvenia — od ľahších prípravkov po ťažšie, od hydratácie po okluzívnu ochranu. Každý krok plní inú funkciu a až ich kombinácia dokáže pokožku skutočne ochrániť.

Ranná rutina — ochrana pred odchodom z domu

Ráno je cieľom vytvoriť ochranný štít, ktorý vydrží celý deň. Začnite jemným čistením — v zime často stačí oplach vlažnou vodou bez čistiaceho prípravku, alebo nanajvýš micelárna voda. Pokožka cez noc nevytvorila toľko nečistôt, aby potrebovala agresívne čistenie. Na vlhkú pleť ihneď naneste hydratačné sérum alebo esenciu s kyselinou hyalurónovou — tá viaže na seba až tisícnásobok svojej hmotnosti vo vode a zásobuje pokožku vlhkosťou. Na to príde krém s ochrannou funkciou. V zime hľadajte krémy s ceramidmi, niacinamidom a prírodnými olejmi, ktoré vytvoria na pokožke neviditeľný film brániaci odparovaniu. Nezabúdajte na ochranu rúk — krém na ruky AtopCare naneste zakaždým, než vyjdete na mráz.

Počas dňa — doplnenie a ochrana

Ak pracujete v kancelárii s ústredným kúrením, počítajte s tým, že vlhkosť vzduchu okolo vás klesá k 20–25 %. Majte na pracovnom stole krém na ruky a aplikujte ho po každom umytí — toto okno prvých 60 sekúnd po osušení je pre vstrebanie najdôležitejšie. Tvár cez deň dopĺňajte termálnou vodou v spreji — nenahradí krém, ale pomôže udržať vrchné vrstvy pokožky hydratované. A hlavne: pite dostatočne. Dehydratácia tela sa na pokožke prejaví ako prvá.

Večerný rituál — doba regenerácie

Noc je pre pokožku obdobím intenzívnej obnovy. Bunkové delenie sa zrýchľuje, krvný obeh v dermis je silnejší a vstrebávanie účinných látok je efektívnejšie. Práve preto je večerná starostlivosť o suchú kožu v zime tým najdôležitejším krokom celého dňa. Odlíčte sa jemným olejom alebo balzamom — v zime sa vyhýbajte penivým gélom a prípravkom s alkoholom. Na čistú pokožku naneste sérum s aktívnymi zložkami (vitamín E, ceramidy, niacinamid). A navrch silnejší krém alebo masť, ktorá vytvorí okluzívnu vrstvu a zabráni nočnému odparovaniu.

Pre extrémne suchú pokožku na tele vyskúšajte metódu „mokrej aplikácie" — naneste telový krém AtopCare na ešte mierne vlhkú pokožku ihneď po sprche. Vlhkosť z povrchu sa tak „zamkne" pod vrstvou krému a pokožka zostane hydratovaná výrazne dlhšie. Ak vás suchá pokožka na tele trápi celoročne, prečítajte si náš článok čo funguje na extrémne suchú pokožku.

vecerni-ritual

Chyby, ktoré zimnú suchosť zhoršujú

Mnohé návyky, ktoré si v zime vytvoríte, pokožku paradoxne poškodzujú viac než samotný mráz. Tu sú tie najčastejšie — a ich riešenie.

Horúce kúpele a dlhé sprchy. Áno, po návrate z mrazu sú neodolateľné. Ale voda nad 38 °C rozpúšťa lipidy bariéry a 20-minútový kúpeľ dokáže zničiť to, čo pokožka budovala celý deň. Riešenie: maximálne 37 °C, maximálne 7 minút a ihneď po osušení namazať celé telo.

Alkoholové toniká a čistiace gély. V zime je pokožka zraniteľnejšia a prípravky, ktoré v lete toleruje, ju môžu začať dráždiť. Alkohol denaturovaný (INCI: Alcohol Denat.) vysušuje pokožku aj v stopových množstvách. SLS (sodium lauryl sulfát) v čistiacich géloch agresívne odstraňuje lipidy. V zime prejdite na bezpenové, jemné prípravky s neutrálnym pH.

Olupovanie šupiniek. Keď sa pokožka lúpe, ruku na srdce — koho nenapadne tie šupinky odstrániť? Lenže mechanickým strhováním odhaľujete nezrelé bunky, ktoré ešte nemajú hotovú bariéru. Výsledok: ešte väčšia suchosť, začervenanie a podráždenie. Ak chcete pokožku zbaviť šupín, použite jemný enzymatický peeling maximálne raz za 10–14 dní.

Nedostatočné pitie. V zime máte prirodzene menší pocit smädu, ale telo vody potrebuje rovnako ako v lete. Dehydratácia sa na pokožke prejaví ako matný, unavene vyzerajúci povrch bez pružnosti. Minimálne 2 litre tekutín denne by mali byť zimným štandardom.

Vitamín E — prečo je v zime nenahraditeľný

O vitamíne E sa hovorí hlavne v kontexte potravinových doplnkov. Pre suchú kožu v zime je ale oveľa dôležitejšia jeho lokálna aplikácia — teda priame nanášanie na pokožku. Prečo? Pretože vitamín E, ktorý prijmete v potrave, sa do pokožky dostáva pomaly a v obmedzenom množstve. Väčšinu spotrebujú vnútorné orgány. Pokožka, ktorá je na periférii tela, dostane to, čo zvýši.

Pri lokálnej aplikácii sa vitamín E vstrebá priamo tam, kde ho pokožka potrebuje — do lipidovej matrix stratum corneum. Tam plní dve funkcie: chráni ceramidy a mastné kyseliny pred oxidáciou (antioxidant) a zároveň podporuje regeneráciu bariéry (hojivý efekt). Štúdia Thiele et al. (2001) v Journal of Investigative Dermatology ukázala, že zásoby vitamínu E v pokožke sa v zime vyčerpávajú rýchlejšie kvôli zvýšenému oxidačnému stresu — a práve lokálne doplnenie tento deficit účinne kompenzuje.

Dôležitá je pritom koncentrácia. Väčšina kozmetických prípravkov obsahuje vitamín E v 0,5–2 % — to stačí ako prevencia, nie ako záchrana pre už poničenú zimnú kožu. Koncentrácia 5 %, akú nájdete v prípravkoch AtopCare, preukázateľne prekračuje prah, od ktorého sa vitamín E stáva aktívnou zložkou schopnou obnoviť bariéru. Viac o tom, ako vitamín E ovplyvňuje pleť, sa dozviete v článku vitamín E a jeho účinky na pleť.

Zvlhčovač vzduchu — investícia, ktorá sa oplatí

Ak každú zimu bojujete so suchou kožou, zamyslite sa nad vlhkosťou vzduchu vo vašej domácnosti. Ľudská pokožka potrebuje relatívnu vlhkosť minimálne 40 % — ideálne 50–60 %. V zime ale vo vykúrených bytoch bežne nameriate 20–30 %. Tento chronický deficit vlhkosti je často väčším problémom než samotný mráz vonku.

Kvalitný ultrazvukový alebo odparovací zvlhčovač dokáže udržať vlhkosť v spálni na 45–55 %, čo preukázateľne znižuje TEWL a spomaľuje vysychanie pokožky cez noc. Štúdia z Archives of Dermatological Research (Egawa et al., 2002) potvrdila, že zvýšenie vlhkosti vzduchu z 30 % na 50 % viedlo k zlepšeniu hydratácie stratum corneum o 25–30 % počas pouhých dvoch týždňov. Ide teda o jednu z najúčinnejších „pasívnych" metód, ako suchú kožu v zime zmierniť — bez toho, aby ste museli čokoľvek nanášať na pokožku.

zvlhčovac-vzduchu

Strava pre pokožku v zime

Suchá koža v zime má príčiny nielen vonkajšie, ale aj vnútorné. To, čo jete, priamo ovplyvňuje kvalitu kožnej bariéry a schopnosť pokožky udržať si vlhkosť. V zimnom jedálničku sa zamerajte na tri skupiny živín.

Omega-3 mastné kyseliny (losos, sardinky, chia semienka, vlašské orechy) sú stavebným materiálom pre bariérové lipidy. Štúdia v American Journal of Clinical Nutrition (Pilkington et al., 2011) preukázala, že suplementácia omega-3 po 12 týždňoch znížila TEWL o 10–15 % a zvýšila hydratáciu pokožky. Vitamín E v potrave (mandle, lieskové orechy, slnečnicové semienka, avokádo) dopĺňa antioxidačnú ochranu zvnútra. A betakarotén (mrkva, batáty, špenát, tekvica) sa v tele premieňa na vitamín A, ktorý podporuje bunkovú obnovu v pokožke.

Naopak sa vyhnite nadmernému pitiu alkoholu a kofeínu — oba majú diuretický účinok a prispievajú k dehydratácii. V zime je lepšie nahradiť časť kávy bylinkovými čajmi a dbať na pravidelný príjem vody, aj keď pocit smädu nie je taký silný ako v lete.

Starostlivosť o konkrétne partie — tvár, ruky, pery, nohy

Suchá koža v zime nezasahuje celé telo rovnomerne. Niektoré partie trpia oveľa viac — a každá vyžaduje trochu iný prístup.

Tvár — najexponovanejšia partia

Tvár je zimou zasiahnutá najviac, pretože je trvalo vystavená mrazu a vetru. Pokožka na tvári je navyše tenšia než na tele a citlivejšia na zmeny teplôt. V zime prejdite z gélových textúr na krémové, z ľahkých hydratačných krémov na bohatšie s obsahom prírodných olejov a ceramidov. Nočný krém by mal byť výrazne výživnejší než denný. Ak vás trápi suchá pleť na tvári celoročne, prečítajte si náš podrobný návod čo funguje na extrémne suchú pokožku.

Ruky — najviac namáhané

Ruky si umývate desaťkrát denne, vystavujete ich čistiacim prostriedkom, mrazu a suchému vzduchu. Majú pritom menej mazových žliaz než tvár. Výsledok? Ruky praskajú ako prvé. Vonku noste vždy rukavice, pri upratovaní používajte gumené rukavice a po každom umytí ihneď naneste krém. Viac o starostlivosti o ruky sa dozviete v článku najlepší krém na popraskané ruky.

Pery — bez vlastnej ochrany

Pery nemajú mazové žľazy, nevytvárajú sebum a majú extrémne tenkú vrstvu stratum corneum. Preto vysychajú ako prvé a najintenzívnejšie. V zime je absolútne zásadné používať balzam na pery s voskami (včelí vosk, karnauba) a prírodnými olejmi — nie s minerálnym olejom, ktorý síce vytvorí film, ale pokožku pier nevyživí. A hlavne: prestaňte si pery oblizovať. Sliny obsahujú tráviace enzýmy, ktoré pokožku pier aktívne poškodzujú.

Nohy a päty

Nohy v zime trpia kombináciou uzavretej obuvi, syntetických ponožiek a nedostatočnej starostlivosti. Päty praskajú, chodidlá sa lúpu. Riešením je pravidelné premazávanie ošetrujúcou masťou — ideálne večer, s bavlnenými ponožkami cez noc. Raz týždenne jemný peeling chodidiel odstráni odumreté bunky a zlepší vstrebávanie prípravkov.

Zimná záchranná sada pre suchú pokožku

Krém na ruky AtopCare

Prírodný vyživujúci krém na ruky AtopCare

9,96 €

Zobraziť
Regeneračná masť s vitamínom E AtopCare

Regeneračná masť s 5 % vitamínu E AtopCare

9,96 €

Zobraziť
Telový krém AtopCare

Prírodný vyživujúci telový krém AtopCare 330 ml

21,71 €

Zobraziť

Zobraziť všetky →

Záver — suchá koža v zime sa dá zvládnuť

Suchá koža v zime nie je nevyhnutná daň za studené mesiace. Je to dôsledok konkrétnych procesov — straty ceramidov, zvýšenej TEWL, oxidačného stresu a nevhodných návykov — ktoré možno ovplyvniť. Nepotrebujete desiatky prípravkov ani zložité rituály. Potrebujete pochopiť, čo vašej pokožke v zime chýba, a cielene jej to dodať.

Vrstvená starostlivosť od rána do večera, zvlhčovač vzduchu v spálni, kratšie vlažné sprchy, dôsledná ochrana exponovaných partií a prípravky s dostatočnou koncentráciou účinných látok — to je recept, ktorý funguje. Vaša pokožka je sofistikovaný orgán, ktorý sa dokáže obnoviť, keď mu dáte správne podmienky. Začnite už dnes — pretože každý deň bez ochrany je deň, kedy bariéra slabne.

Často kladené otázky

Prečo mám suchú kožu len v zime a nie v lete?

V zime klesá vlhkosť vzduchu v interiéroch pod 30 % kvôli vykurovaniu. Mrazivý vzduch vonku obsahuje absolútne menej vodnej pary. K tomu sa pridávajú horúce sprchy a teplotné šoky pri prechádzaní z mrazu do tepla. Táto kombinácia zvyšuje transepidermálnu stratu vody (TEWL) o 10–30 % a spomaľuje produkciu ceramidov — hlavných lipidov kožnej bariéry.

Ako rýchlo sa dá suchá koža v zime zlepšiť?

Pri dôslednej starostlivosti (vrstvenie prípravkov, zvlhčovač vzduchu, krátke vlažné sprchy) pocítite zlepšenie už za 3–5 dní. Plná obnova kožnej bariéry ale trvá 2–4 týždne — tak dlho potrebujú ceramidy na to, aby sa obnovili do normálnej úrovne. Dôležitá je trpezlivosť a hlavne pravidelnosť.

Pomáha na suchú kožu v zime kokosový olej?

Kokosový olej je dobrý okluzívny prípravok — vytvorí na pokožke film, ktorý spomalí odparovanie vody. Navyše obsahuje monolaurín s antimikrobiálnymi účinkami. Sám o sebe ale nestačí, pretože nedopĺňa ceramidy ani antioxidanty. Najlepšie funguje v kombinácii s prípravkami obsahujúcimi vitamín E a ceramidy — ako súčasť večerného regeneračného rituálu.

Je lepšie v zime používať krém alebo masť?

Záleží na situácii. Cez deň je vhodnejší krém — ľahšia textúra, rýchlo sa vstrebá, dá sa naň naniesť make-up. Na noc je lepšia masť — ťažšia, výživnejšia, vytvára silnejšiu okluzívnu vrstvu, ktorá bráni nočnému odparovaniu. Pre extrémne suchú pokožku kombinujte oboje: ráno krém, večer masť. Na ruky a päty noste po nanesení masti bavlnené rukavice alebo ponožky.

Môže suchá koža v zime signalizovať zdravotný problém?

Áno. Ak suchosť pretrváva aj napriek správnej starostlivosti, nereaguje na zvlhčovanie a výživné prípravky, môže ísť o príznak atopického ekzému, psoriázy, hypotyreózy (znížená funkcia štítnej žľazy) alebo diabetu. Navštívte dermatológa, ak sa koža výrazne lúpe, praská do krvi, svrbí intenzívne alebo ak problémy pretrvávajú aj v teplejších mesiacoch.

Lucie Konečná, prevádzková riaditeľka v nanoSPACE
Lucie Konečná sa pohybuje v nanotechnológiách 7 rokov, je spoluautorkou projektu Česko je nano a dlhodobo pracuje na zvyšovaní povedomia o nanotechnológiách. Od mája 2020 riadi prevádzku e-shopu nanoSPACE.

Zdroje

  • Denda, M. et al. (2007) 'Low humidity stimulates epidermal DNA synthesis and amplifies the hyperproliferative response to barrier disruption', British Journal of Dermatology, 138(5), pp. 830–835.
  • Rawlings, A. V. & Harding, C. R. (2004) 'Moisturization and skin barrier function', Dermatologic Therapy, 17(Suppl 1), pp. 43–48.
  • Lin, J. Y. et al. (2003) 'UV photoprotection by combination topical antioxidants vitamin C and vitamin E', Journal of the American Academy of Dermatology, 48(6), pp. 866–874.
  • Thiele, J. J. et al. (2001) 'In vivo exposure to ozone depletes vitamins C and E and induces lipid peroxidation in epidermal layers of murine skin', Free Radical Biology and Medicine, 30(1), pp. 108–118.
  • Egawa, M. et al. (2002) 'Effect of exposure of skin to a dry environment', Skin Research and Technology, 8(4), pp. 212–218.
  • Pilkington, S. M. et al. (2011) 'Omega-3 polyunsaturated fatty acids: photoprotective macronutrients', Experimental Dermatology, 20(7), pp. 537–543.

Diskusia (0)

Buďte prvý, kto napíše príspevok k tejto položke.

Nevypĺňajte toto pole: