Kyselina mliečna na pleť: čo naozaj dokáže a prečo na obale nestačí čítať percentá
Hneď na začiatku si to rozdeľme. Pod jedným názvom sa totiž skrývajú dva úplne odlišné svety. Keď sa povie kyselina mliečna, väčšina ľudí si predstaví svalovicu po športe. Táto látka má však aj druhý život v starostlivosti o pleť – a práve o ňom bude reč. Mimochodom, aj tá svalovica je omyl. Laktát vo svale nie je odpad, ktorý by vás na druhý deň bolel, ale palivo. Bolesť po tréningu spôsobujú mikroskopické poškodenia svalových vláken, nie kyselina.
A podobných poloprávd sa okolo kyseliny mliečnej v kozmetike drží viac. Najčastejšie budete počuť, že je to „slabšia kyselina", a preto je k pleti jemná. Znie to logicky. Lenže keď sa pozriete do tabuliek, zistíte, že je chemicky prakticky rovnako silná ako kyselina glykolová. Jej jemnosť stojí na niečom celkom inom. V tomto článku si prejdeme, čo kyselina mliečna v pleti reálne robí. Pozrieme sa, čo na ňu hovoria štúdie. Ukážeme si, kde končí kozmetika a začína ambulancia. A hlavne: vysvetlíme si, prečo vám samotné percento na obale nepovie takmer nič.
Zhrnutie pre tých, čo nemajú čas čítať celý článok
- Nie je jemná preto, že by bola slabá. Kyslosť má takmer rovnakú ako kyselina glykolová. Rozdiel robí väčšia molekula, ktorá preniká pomalšie a plytšie.
- Má dve roly naraz – uvoľňuje odumreté bunky na povrchu a zároveň je súčasťou prirodzeného hydratačného faktora pleti. Žiadna iná bežná kyselina to nedokáže tak dobre.
- Samotné percento nič nehovorí. Desať percent pri vyššom pH môže pleť dráždiť menej ako päť percent pri nízkom. Rozhoduje kombinácia koncentrácie, pH a času, počas ktorého prípravok zostane na pleti.
- Najlepšie podložená je pri suchej a drsnej pleti a pri „husej koži" na ramenách. Na vrásky funguje len mierne a pri póroch pre ňu dôkazy chýbajú úplne.
- Ráno patrí na tvár opaľovací krém. Dobrá správa: podľa meraní Európskeho vedeckého výboru stačí aj nízka ochrana, aby sa zvýšená citlivosť na slnko vyrovnala.
Odkiaľ sa kyselina mliečna v kozmetike berie
Takmer každý článok na túto tému začína Kleopatrou a kúpeľom v oslom mlieku. Je to pekná historka, lenže s tým, čo máte v kúpeľni, nemá spoločné vôbec nič. Kozmetická kyselina mliečna sa dnes vyrába bakteriálnou fermentáciou rastlinných cukrov, typicky z kukurice alebo cukrovej repy. Je teda rastlinného pôvodu a plne vegánska, aj keď ju na obale nájdete pod názvom, ktorý znie ako z mliekarne.
Zaujímavejší ako pôvod je však detail, ktorý sa do našich textov nedostal takmer vôbec. Kyselina mliečna existuje v dvoch zrkadlových podobách. Chemici im hovoria L a D. Telu je vlastná tá L-forma. A nie je to len chemická drobnosť. Štúdia, ktorú viedol Rawlings a jeho tím v roku 1996 (Archives of Dermatological Research), porovnávala oba varianty priamo na pleti. L-forma zvýšila množstvo ceramidov v rohovej vrstve o 48 %. Zmes oboch o 25 %. A samotná D-forma neurobila nič merateľné.
Prečo to potrebujete vedieť? Pretože ceramidy sú to, čo drží pleť pokope. Ak vás zaujíma, čo presne robia, máme o nich samostatný text o tom, ako ceramidy chránia pleť a ako ich doplniť. Zjednodušene povedané: kyselina mliečna pleť nielen olupuje. Zároveň ju učí, aby si vyrobila vlastnú ochrannú vrstvu. Na zložení výrobku to bohužiaľ často nespoznáte. V zozname ingrediencií sa zvyčajne píše len „Lactic Acid" bez rozlíšenia. Niektorí výrobcovia však L-formu uvádzajú. Keď ju uvedú, je to dobré znamenie.
Prečo je jemnejšia ako glykolová (a prečo to nie je tým, že by bola slabšia)
Tu sa rozchádza to, čo sa bežne píše, s tým, čo skutočne platí. Silu kyseliny opisuje hodnota pKa. Čím nižšia, tým silnejšia kyselina. Pri kyseline mliečnej je to 3,86, pri glykolovej 3,83. Prakticky to isté. Tvrdenie „mliečna je slabšia, preto jemnejšia" teda jednoducho neobstojí.
Skutočný rozdiel je vo veľkosti molekuly:
| Kyselina | Hmotnosť molekuly | pKa (sila) | Správanie v pleti |
|---|---|---|---|
| Glykolová | 76 g/mol | 3,83 | Preniká rýchlo a hlboko |
| Mliečna | 90 g/mol | 3,86 | Pomalšie, drží sa viac pri povrchu |
| Mandľová | 152 g/mol | 3,41 | Ešte pomalšie, vhodná pre citlivejšiu pleť |
Väčšia molekula sa horšie pretlačí medzi bunkami. Cesta do hlbších vrstiev jej preto trvá dlhšie. Nervové zakončenia nedostanú náraz, ale postupné pôsobenie. Odtiaľ pramení ten pocit, že mliečna „nekuše". Nie je to slabší nástroj, len pomalší. A pomalosť je pri pleti zväčša obrovská prednosť. Širšie porovnanie nájdete v prehľade, aké výhody prinášajú kyseliny v kozmetike.
Čo kyselina mliečna v pleti robí
Má dve úlohy. A robí ich súčasne. Práve to je na nej najzaujímavejšie.
Prvá úloha: uvoľňuje odumreté bunky. Bunky na povrchu pleti držia pokope bielkovinové spoje – niečo ako drobné nity. Kyslé prostredie tieto spoje naruší a bunky sa prirodzene uvoľnia. Opísali to už Van Scott a Yu v 70. rokoch, keď termín „alfa-hydroxykyselina" vôbec zavádzali. Výsledkom je hladší povrch a pleť, ktorá vyzerá žiarivejšie – jednoducho preto, že sa svetlo odráža od rovného povrchu inak ako od drsného.
Druhá úloha: zadržiava vodu. Kyselina mliečna je prirodzenou zložkou takzvaného prirodzeného hydratačného faktora. Ide o zmes látok, ktorú si pleť vyrába sama, aby udržala vlhkosť. Keď ju dodáte zvonku, doplňujete niečo, čo tam prirodzene patrí. Toto je zásadný rozdiel oproti glykolovej kyseline, ktorá dokáže exfoliovať, ale hydratačnú rolu nemá. Presne preto sa s kyselinou mliečnou stretnete aj v prípravkoch, ktoré nie sú peeling. V našej hydratačnej pleťovej vode Refreshing Mist je súčasťou celého hydratačného komplexu spolu s ureou, glycerínom a kyselinou hyalurónovou. Nemá tam olupovať. Má zadržať vodu.
Keď sa povie „kyselina", väčšina ľudí si predstaví len tú prvú úlohu. Pritom pri suchej pleti je často cennejšia tá druhá. Ak vás pleť pne a pritom sa leskne, možno neriešite suchosť, ale dehydratáciu. Rozdiel vysvetľujeme v článku o tom, prečo dehydratovanú pleť bežný krém na suchú pleť nevyrieši.
Na čo kyselina mliečna funguje – a aké silné sú pre to dôkazy
Toto v článkoch o kozmetike nenájdete často. Pritom je to najužitočnejšie. Nie všetko, čo sa o jednej látke tvrdí, stojí na rovnako pevných dátach. Rozdelila som to podľa toho, ako dobre je ktoré tvrdenie podložené.
Doložené dobre: suchá, drsná pleť a hydratácia. Tu máme dôkazov najviac. Spomínaná Rawlingsova práca ukázala nárast ceramidov, ďalšie štúdie potvrdili zlepšenie hydratácie. Pri silne suchej pokožke sa osvedčila aj príbuzná forma, amónium laktát. V porovnávacej štúdii Wehra a kolektívu (1989) bola dvanásťpercentná emulzia účinnejšia ako päťpercentná kyselina mliečna.
Doložené slušne: štruktúra pleti a jej celkový vzhľad. Dvojito zaslepená štúdia Stillera a kolektívu z roku 1996 (Archives of Dermatology) sledovala 74 žien vo veku 40 až 70 rokov počas 22 týždňov. V skupine, ktorá používala osempercentný krém s L-kyselinou mliečnou, sa stav pleti zlepšil u 71 % žien. V skupine s krémom bez účinnej látky u 40 %. Rozdiel bol štatisticky významný pri drsnosti pleti aj pri nerovnomernej pigmentácii. Autori sami však výsledok opisujú slovami „mierne užitočné". A to je poctivejšia formulácia ako čokoľvek, čo si prečítate v reklame.
Doložené čiastočne: jemné vrásky. Práca Smitha (1996) zistila, že päťpercentná koncentrácia pôsobí len na povrchu. Dvanásťpercentná ovplyvní aj hlbšiu vrstvu. Ešte výraznejšie zmeny opísala štúdia Ditreho a kolektívu pri 25 %. Teda v koncentrácii, ktorú doma nepoužijete. Mimochodom, práve táto štúdia je najlepšou odpoveďou na obavu, že „kyseliny stenčujú kožu". Merané pod mikroskopom, koža naopak asi o štvrtinu zosilnela.
Slabé dôkazy: akné. Štúdia síce existuje, ale je takzvane otvorená – nikto v nej nebol zaslepený, chýbala porovnávacia skupina a časť pacientov brala súčasne antibiotiká. Z toho sa záver o účinku robiť nedá. Keď riešite akné, kyselina mliečna môže byť doplnok, nie riešenie. A stredne ťažké a ťažké akné patrí k dermatológovi.
Bez dôkazov: veľkosť pórov. Priznám na rovinu, že toto ma pri rešerši prekvapilo. Pre kyselinu mliečnu konkrétne som klinickú štúdiu o zmenšení pórov nenašla. Pór sa vyčistí od keratínovej zátky a opticky potom pôsobí menší. Lenže veľkosť samotného otvoru sa nemení. Kto vám sľubuje, že vám kyselina póry zmenší, sľubuje viac, než sa dá doložiť. O tom, čo s pórmi naozaj ide a čo nie, sme už písali podrobnejšie.
Prečo percento na obale samo o sebe nič neznamená
Toto je tá najužitočnejšia vec, ktorú si z článku môžete odniesť. V slovenských textoch ju pritom nenájdete takmer nikde.
Kyselina v prípravku existuje v dvoch podobách. Voľnej, ktorá pracuje, a viazanej, ktorá nerobí nič. Pomer medzi nimi určuje pH výrobku. Pri kyseline mliečnej platí, že pri pH okolo 3,9 je voľná zhruba polovica. Čím vyššie pH, tým menej voľnej kyseliny. A tým menej sa exfoliuje.
Dôsledok znie sprvu nelogicky: desaťpercentný prípravok s vyšším pH môže na pleť pôsobiť miernejšie ako päťpercentný s nízkym. Nie je to teória od stola. Európsky vedecký výbor vo svojom stanovisku uvádza priame porovnanie, kde 13 % kyselina glykolová pri pH 4,4 dráždila menej ako 8 % pri pH 3,25. A dodáva, že pH je pre dráždivosť dôležitejší faktor ako samotná koncentrácia.
K tomu pristupuje tretia premenná, na ktorú sa tiež často zabúda: ako dlho prípravok na pleti zostane. Čistiaci gél, ktorý zmyjete po pol minúte, je niečo úplne iné ako sérum, ktoré tam necháte cez noc – aj pri rovnakom percente.
| Typ prípravku | Obvyklá koncentrácia | Čas na pleti | Čo od toho čakať |
|---|---|---|---|
| Čistiaci gél | 1–5 % | 30–60 sekúnd | Jemné vyhladenie, dá sa aj denne |
| Tonikum, sérum | 5–10 % | Zostáva na pleti | Skutočná exfoliácia, 2–3× týždenne |
| Salónny peeling | 20–30 % | Minúty, pod dohľadom | Výrazný efekt, patrí ku kozmetičke |
| Lekársky peeling | 50–92 % | Minúty, len u lekára | Zásah do hlbších vrstiev, len dermatológ |
A tu pozor na jednu pascu, na ktorú sa v marketingu hrá rado a často. Štúdie, ktoré dokladajú pôsobivé výsledky na pigmentáciu alebo vrásky, zvyčajne pracovali s 85 až 92 percentami. To už je lekársky zákrok. Prenášať ich výsledky na sérum s desiatimi percentami je nefér. Robí sa to však bežne.
Čo na to európska regulácia
Túto časť spomínam, pretože je mätúca a nikto ju poriadne nevysvetľuje. Európsky vedecký výbor pre bezpečnosť spotrebiteľov vydal ku kyseline mliečnej stanovisko. Považuje v ňom za bezpečné použitie do 2,5 % pri pH najmenej 5. V roku 2004 svoj postoj potvrdil.
Keď sa ale pozriete, čo sa v Európe bežne predáva, nájdete séra s desiatimi percentami a pH okolo 3,7. Ako to ide dokopy? Tak, že toto stanovisko je vedecké odporúčanie, nie záväzný limit. Kyselina mliečna skrátka nie je zaradená medzi látky s regulovanou maximálnou koncentráciou. Pre porovnanie, americké odporúčania hovoria o 10 % pri pH najmenej 3,5. Teda podstatne voľnejšie.
Čo si z toho vziať do praxe? Že sa nemáte riadiť číslom na obale ako známkou kvality, ale reakciou svojej pleti. A že pri prípravkoch, ktoré zostávajú na pleti, je rozumné začínať skôr pri nižších koncentráciách.
Husia koža na ramenách: tu má kyselina mliečna najsilnejšiu pozíciu
Drobné tvrdé hrbolčeky na ramenách, stehnách alebo lícach. Ľudovo sa im hovorí husia koža alebo krupica, odborne keratosis pilaris. Vznikajú tak, že sa v ústí vlasového váčku nahromadí keratín a vytvorí zátku. Nie je to choroba. Nedá sa toho zbaviť natrvalo. Dá sa to však výrazne zmierniť.
Randomizovaná štúdia thajských autorov z roku 2015 porovnávala desaťpercentnú kyselinu mliečnu s päťpercentnou salicylovou. Testovala ich na päťdesiatich ľuďoch počas dvanástich týždňov. Kyselina mliečna znížila počet hrbolčekov o 66 %, salicylová o 52 %. Zároveň sa pri oboch zlepšila hydratácia pokožky.
Ku cti tej štúdie a k mojej poctivosti musím dodať, že prehľadová práca z roku 2025 upozorňuje na jeden fakt. Ide v podstate o jedinú takúto štúdiu pre kyselinu mliečnu a je malá a krátka. Takže: sľubný výsledok, nie definitívny dôkaz. V praxi to ale presne zodpovedá tomu, čo si ženy zdieľajú medzi sebou – že pri „krupici na ramenách" fungovali najlepšie prípravky práve s kyselinou mliečnou. Na telo sa hodí vyššia koncentrácia ako na tvár. Len je potrebné vytrvať aspoň mesiac alebo dva.
Ako kyselinu mliečnu zaradiť bez toho, aby ste si rozbili pleť
Najčastejšia chyba nie je zlý výber produktu. Je to netrpezlivosť. Keď to nefunguje hneď, pridá sa frekvencia, nechá sa to pôsobiť dlhšie a pridá sa druhý peeling. Výsledkom je poškodená bariéra, nie hladká pleť.
Fungujúci postup je nudný a pomalý. Prvé dva týždne nanášajte prípravok dvakrát týždenne večer, na suchú pleť, a vždy ho zakončite krémom. Keď je pleť v pohode, pridajte na trikrát týždenne. Ak máte suchú alebo citlivú pleť, pokojne zostaňte pri jednom raze týždenne navždy. Nie je to zlyhanie. Je to prispôsobenie.
Ak len začínate, dáva zmysel siahnuť po prípravku, ktorý sa zmýva. Exfoliačný čistiaci gél s AHA kyselinami pôsobí len počas umývania. Riziko je tu výrazne nižšie ako pri sére. Keď pleť túto fázu zvláda dobre, môžete prejsť na pleťové tonikum s AHA, BHA a PHA, ktoré už zostáva na pleti a pôsobí dlhšie.
A jedna vec, ktorú by ste odo mňa možno nečakali: existujú týždne, keď je najlepšie kyseliny úplne vynechať. Po dovolenke pri mori. Po depilácii. Keď je pleť podráždená z mrazu alebo keď sa vám s ňou deje niečo, čomu nerozumiete. Pleť si o pauzu nepovie nahlas. Spoznáte to však podľa toho, že zrazu štípe aj po obyčajnej vode.
S čím kombinovať a čomu sa vyhnúť
Okolo kombinácií koluje viac mýtov ako istôt. Poďme si to ujasniť.
| Kombinácia | Ako to je naozaj |
|---|---|
| S retinolom | Nejde o to, že by sa látky navzájom ničili – to nie je doložené. Problém je sčítané podráždenie. Riešenie nie je „nikdy", ale striedať večery. |
| S vitamínom C | Obe látky majú rady kyslé prostredie, takže sa nedeaktivujú. Prakticky sa osvedčí vitamín C ráno a kyselina večer. |
| S niacinamídom | Obava pochádza zo starých pokusov pri vysokých teplotách. V bežnom kréme problém nepredstavuje, pokojne kombinujte. |
| S kyselinou salicylovou | Dopĺňajú sa – jedna pracuje na povrchu, druhá vnútri pórov. Ale sčítava sa záťaž, takže nie bezhlavo. |
| S ďalším peelingom | Toto je jediná dvojica, ktorú naozaj neodporúčam. Zrnkový peeling a kyselina v jeden večer je cesta k podráždeniu. |
Rozdiel medzi kyselinami typu AHA a BHA a ich rozdelením podľa typu pleti rozoberáme podrobnejšie v článku o účinkoch kyseliny salicylovej.
Slnko: čo je pravda a čo sa preháňa
Že po kyselinách patrí ráno na tvár opaľovací krém, viete zrejme aj bezo mňa. Zaujímavejšie je, aké silné to varovanie má vlastne byť.
Merania, o ktoré sa opiera, sa robili s kyselinou glykolovou, nie mliečnou. Štúdiu, ktorá by merala citlivosť na slnko priamo po kyseline mliečnej, som nedohľadala. Prenos je logický, ale je fér vedieť, že ide o odvodenie.
Podstatnejšie je však iné zistenie z rovnakého zdroja. Keď sa v prípravku stretla kyselina s UV filtrom, poškodenie buniek kleslo prakticky na úroveň, akoby sa kyselina vôbec nepoužila – a to aj pri veľmi nízkej ochrane. Odkaz teda neznie „kyseliny sú nebezpečné v lete", ale „opaľovací krém ten problém rieši". Zvýšená citlivosť navyše odoznie zhruba do týždňa po vysadení.
Takže áno, kyselinu mliečnu je možné používať aj v lete – s ochranou. Bez nej ju však nemá zmysel používať ani v novembri.
Kedy kyselinu mliečnu nepoužívať
A teraz paradox, ktorý sa do článkov o „najjemnejšej kyseline" nehodí, ale je pravdivý. Kyselina mliečna sa od 70. rokov používa v dermatológii ako testovacia látka na citlivú pleť. Nanesie sa do ryhy pri nose a podľa toho, či a ako veľmi páli, sa posudzuje, aká je pleť reaktívna. Látka, ktorú kozmetika predáva ako najjemnejšiu AHA, je zároveň referenčným dráždidlom.
Nie je to protirečenie. Len to znamená, že jemnosť je relatívna. Na pleť so sklonom k rosacei, pri aktívnom ekzéme, na popraskanú alebo čerstvo podráždenú pleť kyseliny nepatria. Rovnako ani bezprostredne po depilácii alebo po zákroku u kozmetičky. A ak riešite pigmentové škvrny, ktoré sa nezlepšujú, alebo akné, ktoré bolí a zanecháva jazvy, kozmetika vám tú prácu neurobí. Objednajte sa k dermatológovi. Kozmetika dokáže pleti nepriťažovať a podporiť ju. Liečiť nelieči a tvrdiť niečo iné by bolo nepoctivé.
V tehotenstve a pri dojčení sa nízke koncentrácie zvyčajne považujú za prijateľné, pretože sa do tela vstrebe zanedbateľné množstvo. Klinické štúdie na to však chýbajú. Štandardná odpoveď teda znie: preberte to so svojím lekárom.
Kde u nás kyselinu mliečnu nájdete
Starostlivosť s kyselinou mliečnou
Pleťové tonikum s AHA/BHA/PHA
Kyselina mliečna zostáva na pleti a pôsobí dlhšie. Pre tých, ktorí už kyseliny poznajú.
Zobraziť cenu →
Exfoliačný čistiaci gél s AHA
Pôsobí len počas umývania. Najbezpečnejší spôsob, ako s kyselinami začať.
Zobraziť cenu →
Hydratačná pleťová voda
Tu kyselina mliečna neolupuje – drží v pleti vodu ako súčasť hydratačného komplexu.
Zobraziť cenu →Ak riešite skôr nerovnomerný tón pleti, kyselinu mliečnu nájdete aj v kréme na pigmentové škvrny [n]Pigment Cream, kde dopĺňa niacinamíd a kyselinu tranexamovú. Čo na pigment funguje a čo nie, sme rozoberali v článku ako odstrániť pigmentové škvrny na tvári.
Záver
Kyselina mliečna je nenápadná látka, ktorá toho dokáže viac, než by človek čakal od niečoho, čo sa volá ako mliekarenský výrobok. Jej prednosťou nie je sila, ale tempo. A tiež to, že pleť súčasne olupuje aj hydratuje.
Ak si máte z článku odniesť jedinú vec, nech je to táto: nekupujte percentá. Kupujte prípravok, ktorý vašej pleti sedí, a používajte ho menej často, než by ste chceli. Kyseliny odmeňujú trpezlivosť a trestajú zhon. A ak vám pleť po týždni nevyzerá ako v reklame, nie je to tým, že by ste si vybrali zle. Je to skrátka tým, že pleť sa obnovuje v rádoch týždňov, nie dní.
Často kladené otázky
Stenčuje kyselina mliečna pleť?
Nie. Táto obava sa drží húževnato, ale merania ukazujú opak: v štúdii Ditreho a kolektívu z roku 1996 sa po dlhodobom používaní kyselín hrúbka kože zvýšila približne o štvrtinu. Olupuje sa vrstva odumretých buniek na povrchu, nie živé tkanivo. Poškodiť pleť je možné nadužívaním, ale to je niečo iné ako stenčenie.
Koľko percent kyseliny mliečnej je bezpečných na domáce použitie?
V prípravkoch, ktoré zostávajú na pleti, sa bežne predáva 5 až 10 %. Samotné číslo však nestačí – rovnako dôležité je pH a čas pôsobenia. Európsky vedecký výbor odporúča výrazne nižšie hodnoty ako to, čo je na trhu bežné, takže sa riaďte skôr reakciou svojej pleti a začínajte nízko.
Môžem kyselinu mliečnu používať v lete?
Áno, ak ráno používate opaľovací krém. Podľa meraní Európskeho vedeckého výboru prítomnosť UV filtra zvýšené poškodenie buniek prakticky vyrovná. Bez ochrany nemá zmysel kyseliny používať v žiadnom ročnom období.
Kyselina mliečna alebo glykolová – ktorá je lepšia?
Nejde o to, čo je lepšie a horšie, ale o rýchlosť. Glykolová má menšiu molekulu, preniká rýchlejšie a hlbšie, takže je vhodnejšia pre odolnejšiu pleť a rýchlejšie výsledky. Mliečna pôsobí pomalšie, ale navyše hydratuje, takže sa hodí pre suchú a citlivejšiu pleť. Chemická sila oboch je prakticky rovnaká.
Pomáha kyselina mliečna na husiu kožu na ramenách?
V porovnávacej štúdii z roku 2015 znížila desaťpercentná kyselina mliečna počet hrbolčekov o 66 %, kým päťpercentná kyselina salicylová o 52 %. Ide však zatiaľ o jedinú štúdiu tohto typu, takže výsledok berte ako sľubný, nie definitívny. Počítajte s tým, že to chce aspoň mesiac až dva pravidelného používania.
Je normálne, že kyselina mliečna po nanesení štípe?
Krátke mierne mravčenie prvú minútu býva bežné. Čo bežné nie je: pálenie, ktoré neustupuje, začervenanie, ktoré drží do druhého dňa, alebo pocit, že pleť štípe aj po obyčajnej vode. To sú známky toho, že je toho na pleť priveľa – vysaďte kyseliny na dva týždne a vráťte sa k jednoduchej starostlivosti.
Môžem kyselinu mliečnu kombinovať s retinolom?
Áno, ale nie v rovnaký večer. Nejde o to, že by sa látky navzájom znehodnotili – to doložené nie je. Sčítava sa však podráždenie. Najjednoduchšie je striedať: jeden večer retinol, druhý kyselina, medzitým len krém.
Je kyselina mliečna v kozmetike vegan?
Áno, aj keď názov zvádza k inému záveru. Vyrába sa bakteriálnou fermentáciou rastlinných cukrov, najčastejšie z kukurice alebo cukrovej repy. S mliekom nemá spoločné nič okrem mena.
Môžem kyselinu mliečnu používať v tehotenstve?
Klinické štúdie, ktoré by to priamo overovali, však chýbajú. Preto platí opatrná odpoveď: preberte to so svojím lekárom, obzvlášť ak ide o prípravky s vyšším obsahom kyselín.
Ako dlho trvá, kým uvidím výsledok?
Hladší povrch pleti býva poznať po prvých aplikáciách, pretože sa uvoľnia odumreté bunky. Zmeny v textúre a tóne pleti sa v štúdiách hodnotia po dvanástich až dvadsiatich dvoch týždňoch. Pri husej koži na ramenách počítajte skôr s mesiacom a viac. Kto sľubuje výsledok za týždeň, sľubuje viac, než je reálne.
Zdroje
- Van Scott, E. J. and Yu, R. J. (1974) 'Control of keratinization with alpha-hydroxy acids and related compounds', Archives of Dermatology, 110(4), pp. 586–590.
- Rawlings, A. V., Davies, A., Carlomusto, M. et al. (1996) 'Effect of lactic acid isomers on keratinocyte ceramide synthesis, stratum corneum lipid levels and stratum corneum barrier function', Archives of Dermatological Research, 288(7), pp. 383–390.
- Smith, W. P. (1996) 'Epidermal and dermal effects of topical lactic acid', Journal of the American Academy of Dermatology, 35(3), pp. 388–391.
- Stiller, M. J., Bartolone, J., Stern, R. et al. (1996) 'Topical 8% glycolic acid and 8% L-lactic acid creams for the treatment of photodamaged skin', Archives of Dermatology, 132(6), pp. 631–636.
- Ditre, C. M., Griffin, T. D., Murphy, G. F. et al. (1996) 'Effects of alpha-hydroxy acids on photoaged skin: a pilot clinical, histologic, and ultrastructural study', Journal of the American Academy of Dermatology, 34(2), pp. 187–195.
- Wehr, R. et al. (1989) 'Comparative efficacy of 12% ammonium lactate lotion and 5% lactic acid lotion in the treatment of moderate to severe xerosis', Journal of the American Academy of Dermatology, 21(4), pp. 849–851.
- Usuki, A., Ohashi, A., Sato, H. et al. (2003) 'The inhibitory effect of glycolic acid and lactic acid on melanin synthesis in melanoma cells', Experimental Dermatology, 12(Suppl 2), pp. 43–50.
- Kootiratrakarn, T., Kampirapap, K. and Chunhasewee, C. (2015) 'Epidermal permeability barrier in the treatment of keratosis pilaris', Dermatology Research and Practice, 2015, 205012.
- Dampa, E. (2025) 'The effectiveness of topical keratolytics (AHA/BHA/urea) in treating keratosis pilaris: a review of the literature', Cureus, 17(12), e100507.
- Tang, S.-C. and Yang, J.-H. (2018) 'Dual effects of alpha-hydroxy acids on the skin', Molecules, 23(4), 863.
- Karwal, K. and Mukovozov, I. (2023) 'Topical AHA in dermatology: formulations, mechanisms of action, efficacy, and future perspectives', Cosmetics, 10(5), 131.
- Scientific Committee on Cosmetic Products and Non-Food Products (2000) Position paper on the safety of alpha-hydroxy acids, SCCNFP/0370/00.
- Scientific Committee on Cosmetic Products and Non-Food Products (2004) Updated position paper concerning consumer safety of alpha-hydroxy acids, SCCNFP/0799/04.
Diskusia (0)
Buďte prvý, kto napíše príspevok k tejto položke.