Anafylaxia a EpiPen: Ako rozpoznať anafylaktický šok a čo robiť v prvých piatich minútach

Existuje jedna alergická reakcia, ktorá zabíja skôr, ako stihne dorazí záchranka. Volá sa anafylaxia a od bežnej žihľavky alebo sennej nádchy ju delí len niekoľko minút. Forenzné dáta sú neúprosné: polovica všetkých úmrtí na anafylaxiu nastáva do jednej hodiny od kontaktu s alergénom a v siedmich prípadoch z desiatich obeť nedostala včas adrenalín. Buď ho nemala pri sebe, bála sa ho použiť, alebo okolie čakalo, ako to dopadne. Tento článok vám dá to, čo môže v krízovej chvíli zachrániť život – jasné diagnostické kritériá, jednoduchý protokol prvej pomoci a praktický prehľad adrenalínových autoinjektorov, ktoré sú v Českej a Slovenskej republike aktuálne k dispozícii.

Zhrnutie pre tých, čo nemajú čas čítať celý článok

• Anafylaxia je život ohrozujúca systémová reakcia, ktorá sa môže rozvinúť počas minút od expozície alergénu – až 50 % fatálnych prípadov končí úmrtím do hodiny.
• Adrenalín podaný do svalu stehna je jediná liečba, ktorá rozhoduje o prežití. Antihistaminiká a kortikoidy v akútnej fáze nepomôžu – ich nástup účinku je príliš pomalý.
• EpiPen, EpiPen Jr a Emerade sú v ČR a SR aktuálne dostupné autoinjektory. Rizikový pacient by mal mať vždy dve perá pri sebe – prvé môže zlyhať alebo nestačiť.
• EURneffy – nosový sprej s adrenalínom – bol v auguste 2024 schválený v EÚ ako vôbec prvá nejehlová alternatíva k autoinjektorom. V niektorých krajinách (Nemecko, Veľká Británia) sa už dostal k pacientom.
• Pacient po prekonanej anafylaxii musí dostať písomný akčný plán, dva autoinjektory a odporúčanie do alergologickej ambulancie. Bez akčného plánu býva zlyhanie liečby pravidlom.

Tip: Alergická nádcha: ako ju odlíšiť od bežného nachladnutia

Čo je anafylaxia a podľa čoho ju spoznáte

Anafylaxia je najťažšia forma alergickej reakcie. Imunitný systém v nej reaguje na bežne neškodný podnet – orech, jed včely, liek, latex – tak prudko, že sa počas niekoľkých minút zrúti obehový a dýchací systém. Svetová alergologická organizácia v roku 2020 spresnila definíciu tak, aby lekári nestrácali čas hľadaním učebnicových obrazov. Podľa WAO 2020 stačí na stanovenie diagnózy splnenie jedného z dvoch kritérií.

Prvým je náhly začiatok s postihnutím kože alebo slizníc (generalizovaná žihľavka, opuch pier, jazyka, čapíka), ku ktorému sa pridá buď dýchavica a sipot, pokles krvného tlaku so zrútením, alebo ťažké brušné príznaky so zvracaním. Druhým, úplne samostatným kritériom je náhly pokles tlaku, bronchospazmus alebo opuch hrtana po kontakte s alergénom, na ktorý je pacient precitlivený. A pozor: kožné prejavy môžu úplne chýbať. Až u pätiny ľudí, ktorí na anafylaxiu zomreli, žiadna vyrážka ani opuch neboli. Lekárov to často zvádza k diagnóze astmatického záchvatu alebo srdcového zlyhania – a liečba ide nesprávnym smerom.

Ťažkosť reakcie klasifikuje päťstupňová stupnica CoFAR/WAO, ktorá pomáha rýchlo rozhodnúť, ako agresívne zasiahnuť:

Medzi jednotlivými stupňami nemusí uplynúť viac ako pár minút. Preto aj v prípade, že pacient na prvý pohľad vyzerá „len“ na druhý stupeň, je rozumné nečakať. Štúdie z rokov 2021 a 2024 nezávisle ukazujú, že oddialenie adrenalínu o viac ako 30 minút zvyšuje trojnásobne riziko bifázickej reakcie — návratu príznakov po zdanlivom uzdravení (vysvetľujeme ďalej).

Hlavné spúšťače: čo anafylaxiu vyvoláva najčastejšie

Spúšťač sa výrazne líši podľa veku. U detí sú na vrchole potraviny – stoja približne za 57 % anafylaktických epizód v pediatrickej populácii. V dojčenskom veku dominuje kravské mlieko a slepačie vajce, v školskom veku preberajú vedenie arašidy a škrupinové plody (kešu, vlašské, lieskové orechy). Tieto alergie si často nesiete so sebou až do dospelosti a typický profil obete fatálnej potravinovej anafylaxie je mladý dospelý s alergiou na orechy a zle kompenzovanou astmou.

U dospelých sa mapa prekreslí. Potraviny zostávajú rizikom, ale primát preberajú lieky (antibiotiká penicilínového a cefalosporínového radu, nesteroidové antireumatiká) a jed blanokrídleho hmyzu – včela, osa, sršeň. Bodnutie hmyzom dokáže u alergika vyvolať počas niekoľkých minút ťažký kardiovaskulárny kolaps, často bez akejkoľvek predchádzajúcej kožnej reakcie. Ak ste niekedy po včeľom bodnutí cítili závrat, dýchavicu alebo náhlu slabosť, patrí to k alergológovi.

Špecifickou kapitolou je anafylaxia vyvolaná námahou. Až polovica týchto prípadov má zvláštny variant, kedy pacient zje určitú potravinu (najčastejšie pšenicu, obvykle päť hodín pred záťažou) a až následný beh alebo silový tréning reakciu spustí. Hlavným vinníkom u pšenice je bielkovina omega-5 gliadín. Riziko prudko rastie v kombinácii s alkoholom alebo liekmi proti bolesti typu ibuprofénu – obe tieto látky priepúšťajú črevnú bariéru a urýchlia presun alergénu do krvi.

Mohlo by vás zaujímať: Alergie u detí a bábätiek: ako rozpoznať prvé príznaky

Ako vyzerá rozbiehajúca sa anafylaxia a kde ľudia chybujú

Klinický obraz anafylaxie je premenlivý. Najčastejšie začína na koži – v deviatich prípadoch z desiatich sa objaví žihľavka, opuch alebo sčervenanie. Sedemdesiat percent pacientov má dýchacie príznaky (sipot, kašeľ, pocit zvierania v krku), štyridsaťpäť percent kardiovaskulárne (závrat, zrýchlený pulz, kolaps) a rovnaký podiel trpí tráviacimi ťažkosťami so zvracaním a kŕčmi v bruchu.

Najnebezpečnejší je predpoklad, že reakcia musí prebiehať „učebnicovo“ – najprv svrbenie, potom vyrážka, potom opuch, potom dýchavica. Anafylaxia sa veľmi často správa inak. Pri bodnutí hmyzom u staršieho človeka alebo pri intravenóznom podaní lieku v nemocnici môže byť prvý a jediný príznak náhly kolaps s hypotenziou, bez akejkoľvek predchádzajúcej kožnej reakcie. Ak čakáte na „poriadnu žihľavku“, môžete prísť neskoro.

Nástup príznakov závisí od cesty, ktorou sa alergén dostal do tela. Po injekcii lieku alebo po bodnutí hmyzom sa reakcia typicky rozbieha do 5–30 minút. Po požití jedla býva pomalšia – prvé ťažkosti prichádzajú v rozmedzí minút až dvoch hodín. Táto latencia zvádza k podceneniu: pacient pocíti mierne svrbenie podnebia po zjedení orecha, povie si, že to prejde, a o tridsať minút má opuch hrtana, ktorý mu nedovolí dýchať. Kašeľ, ktorý náhle prichádza bez infekcie, môže byť u alergika prvý varovný signál.

Bifázická anafylaxia: druhá vlna, ktorá vás môže prekvapiť

Keď po podaní adrenalínu príznaky odznejú, ešte nie je vyhraté. Bifázická anafylaxia je jav, kedy sa reakcia vracia späť – bez toho, aby pacient prišiel do ďalšieho kontaktu s alergénom. K návratu dochádza priemerne za 8 hodín, ale popísané sú aj prípady s odstupom 72 hodín. Klinicky významné druhé vlny vyžadujúce ďalšiu dávku adrenalínu sa týkajú 0,2 až 2,3 % prípadov. Hlavnými rizikovými faktormi sú oneskorené podanie prvej dávky a potreba viac dávok na zvládnutie primárnej reakcie. Preto pacient po anafylaxii podľa EAACI 2021 zostáva aspoň 6–8 hodín pod observáciou pri respiračnom postihnutí a 12–24 hodín u rizikových profilov (ťažká hypotenzia v úvode, potreba viac dávok adrenalínu, anamnéza astmy).

Prvá pomoc pri anafylaxii: protokol EAACI 2021

Európska akadémia alergológie a klinickej imunológie prepísala v roku 2021 pravidlá prvej pomoci tak, aby žiadna dogma nebránila okamžitému podaniu adrenalínu. Odporúčania majú status „STRONG“ – teda najvyššiu možnú váhu. Aktualizovaný sprievodca z novembra 2024 stále stojí na rovnakých pilieroch: adrenalín do svalu, polohovanie pacienta, volanie záchranky, žiadne experimenty s inými liekmi.

Krok 1: Adrenalín do anterolaterálnej strany stehna, hneď

Adrenalín je jediný liek, ktorý v anafylaxii skutočne lieči príčinu. Jeho mechanizmus je pre túto situáciu ako stvorený – sťahuje cievy a dvíha tlak (alfa-1 receptory), posilňuje srdcový výdaj (beta-1) a uvoľňuje priedušky a stabilizuje žírne bunky (beta-2). Tým zastaví uvoľňovanie ďalšieho histamínu a tryptázy — zápalových látok, ktoré žírne bunky pri alergickej reakcii vyplavujú do krvi.

Miesto aplikácie je vždy vonkajšia predná strana stehna (musculus vastus lateralis). Tu je svalstvo silne prekrvené a vstrebávanie najrýchlejšie. Aplikuje sa cez odev, nie je čas vyzliekať sa. Dávkovanie sa podľa EAACI 2021 a SmPC autoinjektorov riadi hmotnosťou pacienta, nie vekom:

• Dospelí a dospievajúci nad 30 kg: 300 mikrogramov (EpiPen) alebo 500 mikrogramov (Emerade) — vyššia dávka u hmotnostne ťažších
• Deti 25–30 kg: 300 mikrogramov
• Deti 7,5–25 kg: 150 mikrogramov (EpiPen Jr)
• Deti pod 7,5 kg: iba pod priamym lekárskym dohľadom (0,01 mg/kg)

Ak po piatich minútach nevidíte zlepšenie, dávka sa opakuje. Iba 2,2 % pacientov nereaguje na dve intramuskulárne dávky. EAACI 2021 zároveň ostro varuje pred počiatočným podaním adrenalínu do žily mimo nemocnice – v prípadovej sérii bola intravenózna cesta spojená s o 13 % vyšším výskytom predávkovania adrenalínom a o 8 % vyšším výskytom závažných kardiovaskulárnych príhod oproti aplikácii do svalu. Adrenalín do žily patrí výhradne do rúk anesteziológa alebo intenzivistu u monitorovaného pacienta v refrakternom šoku.

Krok 2: Polohovanie zachraňuje životy rovnako ako adrenalín

Pri anafylaktickom šoku sa rozširujú cievy a krv sa presúva do periférie. Až 35 % objemu krvi môže opustiť centrálny obeh počas desiatich minút. Ak sa pacient v tejto fáze posadí alebo postaví, hrozí okamžitá srdcová zástava, často refrakterná na resuscitáciu. Dôvodom je takzvaný syndróm prázdnej dutej žily – srdce nemá čo pumpovať.

Štandardná poloha pri anafylaxii je v ľahu na chrbte s vyzdvihnutými nohami. Výnimky sa zmestia na pár riadkov: pacient s ťažkou dýchavicou bez poklesu tlaku sedí, aby sa zapojili pomocné dýchacie svaly. Tehotná žena sa polohuje na ľavý bok (maternica by inak utlačila dolnú dutú žilu). Pacient v bezvedomí so spontánnym dýchaním sa ukladá do stabilizovanej polohy s mierne zaklonenou hlavou.

Krok 3: Volať 155 a čo liekom nepoveriť

Hneď po aplikácii adrenalínu volajte záchrannú službu. Operátorovi povedzte: „Pacient má anafylaxiu, práve som podal adrenalín do svalu.“ Skráti to dispečerský protokol a ovplyvní výjazdovú prioritu. Nepomenúvajte to „alergická reakcia“ – operátor potom nemusí spoznať naliehavosť.

A teraz to, čo v akútnej fáze nefunguje, hoci to mnoho ľudí v lekárničkách má. Antihistaminiká (Zyrtec, Dithiaden) zaberú až po desiatkach minút a na hypotenziu alebo opuch hrtana nemajú vplyv – v anafylaxii vám utlmia len svrbenie a vyrážku, takže vás uspia v ilúzii, že je vyhraté. Kortikoidy (Solu-Medrol, Prednison) začnú pôsobiť za 4 až 6 hodín, kedy už je dávno po všetkom. Štúdie navyše ukazujú, že ich rutinné podanie zvyšuje riziko hospitalizácie takmer trojnásobne – pravdepodobne preto, že lekári spoliehajúci na kortikoidy zdržujú aplikáciu adrenalínu.

Adrenalínové autoinjektory v Českej a Slovenskej republike

Autoinjektor je predplnené pero s pružinovým mechanizmom, ktoré dokáže aj úplný laik aplikovať počas sekúnd cez odev priamo do svalu. V Českej a Slovenskej republike sú aktuálne k dispozícii tri značky a sortiment sa môže líšiť podľa aktuálnej dostupnosti šarží. Vždy si overujte u svojho lekárnika.

EpiPen a EpiPen Jr

Vlajková loď trhu. EpiPen 0,3 mg je určený pre dospelých a deti nad 30 kilogramov, EpiPen Jr 0,15 mg pre deti s hmotnosťou 15–30 kg. ŠÚKL aj SÚKL vydali v posledných rokoch viac rozhodnutí o zákaze vývozu, aby zaistili dostupnosť pre slovenských a českých pacientov. Edukačné materiály pre pacientov schválené regulátormi (verzia 4.0 z roku 2022, naposledy aktualizované začiatkom roku 2025) obsahujú podrobný nácvikový protokol – stojí za to si ich s celou rodinou prečítať.

Emerade 150 / 300 / 500 mcg

Alternatíva s niekoľkými výhodami: ponúka vyššiu dávku 500 mcg, ktorá môže byť dôležitá pre dospelých mužov s vyššou hmotnosťou, a má dlhšiu ihlu, takže znižuje riziko nechcenej podkožnej aplikácie u obéznych pacientov. V minulých rokoch čelila šaržiam s chybou aktivačného mechanizmu (SÚKL 2023) a aktuálne je v ČR a SR dostupná po opatreniach zo strany výrobcu. Ak máte Emerade zo skoršej preskripcie, overte si u lekárnika, či vaša šarža nie je dotknutá výzvou na vrátenie.

Jext (a čo s nedostupnosťou)

Jext je v niektorých európskych krajinách populárny, na český a slovenský trh ale aktuálne systematicky neprichádza. V prípade výpadku iných značiek sa preto nedá spoľahnúť na to, že ho lekáreň zoženie. Pacienti s anafylaxiou v anamnéze by mali nedostupnosť svojho obvyklého autoinjektora riešiť hneď s alergológom – nie až dva dni pred cestou na dovolenku.

EURneffy: nosový sprej s adrenalínom (novinka 2024–2025)

V auguste 2024 schválila Európska komisia EURneffy 2 mg – prvú nejehlovú alternatívu k autoinjektorom za viac ako tridsať rokov. Ide o nosový sprej s jednorazovou dávkou adrenalínu, určený pre dospelých a deti od 30 kg. V Nemecku sa k pacientom dostal v polovici roka 2025 cez spoločnosť ALK. Britská lieková agentúra schválila EURneffy vo Veľkej Británii v júli 2025 a vo februári 2026 EMA odporučila aj variant pre deti od 15 do 30 kg. V ČR ani v SR EURneffy zatiaľ nie je štandardne k dispozícii; ak má pacient strach z ihly alebo praktický problém so skladovaním autoinjektorov, stojí za to s alergológom otvoriť otázku, či sa dá prípravok získať na špecifický liečebný program.

Bez ohľadu na zvolený prípravok platí jedno pravidlo: rizikový pacient má mať vždy dve perá. Prvé môže zlyhať, dávka môže vystreknúť naprázdno, alebo sa ukáže, že po piatich minútach reakcia neustupuje a je potrebné podať druhú dávku. Jeden autoinjektor je nedostatočné krytie. A samotný predpis bez nácviku je nanič – v kríze pod stresom nebudete čítať príbalový leták. Trénujte s cvičným perom (trainerom), ktoré je k autoinjektoru zadarmo priložené.

Prevencia spúšťačov u alergikov

Adrenalín je záchranná brzda. Skutočnú ochranu však robí to, ako málo sa s alergénom vôbec stretávate. Dve veci, ktoré dávame v nanoSPACE do odporúčaní najčastejšie:

Dizajnová čistička vzduchu Lifa Air LA 352C

578,22 €

Zobraziť

Nanovlákenný respirátor FFP2 BreaSAFE® biely | 5 ks

7,15 €

Zobraziť

Zobraziť všetky čističky vzduchu →

Akčný plán: čo robiť s pacientom po anafylaxii

Zvládnutím akútnej reakcie starostlivosť nekončí, naopak. EAACI definuje jasnú cestu, ktorá rozhoduje o tom, či sa ďalšia epizóda nebude opakovať ešte horšie. Prvým krokom je laboratórne potvrdenie diagnózy – zo žily sa odoberie sérová tryptáza, enzým, ktorý sa uvoľňuje zo žírnych buniek. Vrchol dosahuje za hodinu až dve po začiatku reakcie a za 24 hodín sa vracia k normálu. Zvýšená hodnota je biologickým odtlačkom prebehnutej anafylaxie a chráni pacienta pred neskôr spochybňovanou diagnózou.

Druhým krokom je povinné odoslanie do alergologickej ambulancie. Tam alergológ rozplete spúšťač (kožné testy, špecifické IgE, prípadne provokačné testy v kontrolovaných podmienkach) a vybaví pacienta dvomi autoinjektormi. Tretím a často podceňovaným krokom je písomný akčný plán. Ide o jednoduchý vizuálny dokument, ktorý má pacient aj jeho rodina neustále poruke – v aktovke, na chladničke, u učiteliek v škole. Plán jasne odlíši miernu reakciu (kedy stačí perorálne antihistaminikum) od ťažkej (kedy sa aplikuje autoinjektor a volá 155). Bez akčného plánu ľudia v kríze prepadávajú paralýze. S plánom má rodina alebo svedok algoritmus, ktorý za nich rozhoduje.

Pacient s anafylaxiou v anamnéze by mal nosiť aj identifikačný šperk alebo kartičku s informáciou o spúšťači – v bezvedomí to môže byť jediný spôsob, ako personál záchranky pochopí, čo sa deje. A ak má pacient zároveň alergiu na peľ alebo prach, oplatí sa znížiť dennú expozíciu, aby sa znížila celková „alergická záťaž“. Praktická pomoc, ktorú odporúčame našim zákazníkom: kvalitnú čističku vzduchu s HEPA filtrom do spálne (znižuje koncentráciu peľov a jemných častíc až o 78 %), a v období extrémnej peľovej záťaže vonku nanovlákenný respirátor FFP2 ako jednoduchú bariéru. Nie je to liečba anafylaxie, ale zmenšuje to počet drobných reakcií, ktoré zaťažujú imunitu a zvyšujú celkovú bdelosť organizmu.

Tip: Kalendár alergika: kedy na Slovensku kvitne čo a ako sa pripraviť

Štatistiky, ktoré vás presvedčia, že to nie je len teória

Globálny výskyt anafylaxie rastie – aktuálny odhad je 46 prípadov na 100 000 obyvateľov ročne. Hospitalizácie pre ťažké alergické reakcie sa za posledné dve dekády strojnásobili. Mortalita však zostáva stabilná (0,002 až 2,51 úmrtí na milión obyvateľov a rok), čo je dobrá správa o tom, že lekárska starostlivosť zachraňuje viac ľudí ako kedysi.

Štatistiky však otvárajú aj nepríjemnú pravdu. V 70 % fatálnych prípadov nebol adrenalín podaný vôbec, alebo prišiel neskoro. Ľudia mali autoinjektor v batohu, ale báli sa ho použiť. Rodič nespoznal príznaky a čakal na sanitku. Reštaurácia netušila, že omáčka obsahuje arašidy. Polovica úmrtí nastane do hodiny – rýchlejšia záchranka by vo veľkej časti prípadov neprispela, pretože reakcia eskaluje rýchlejšie, než stihne dorazí. Adrenalín v rukách pacienta alebo prvého svedka je jediný liek, ktorý sa k obeti dostane včas.

Profil typickej fatálnej obete je dospievajúci alebo mladý dospelý s alergiou na orechy a zle kontrolovanou astmou. Astma je tu masívnym rizikovým faktorom – hyperreaktívne priedušky sa pri anafylaxii zatvárajú bleskovo. Ak má niekto v rodine obe diagnózy, mala by byť ostražitosť na najvyššej úrovni a autoinjektory na troch miestach: doma, v škole, v aute.

Praktické otázky, ktoré dostávame najčastejšie

Ako dlho po podaní adrenalínu musím zostať v nemocnici?

EAACI 2021 odporúča observáciu minimálne 6–8 hodín u pacientov s respiračným postihnutím a 12–24 hodín pri rizikových profiloch (ťažká hypotenzia v úvode, potreba viac dávok adrenalínu, anamnéza astmy). Dôvodom je riziko bifázickej reakcie, ktorá sa vracia bez ďalšieho kontaktu s alergénom.

Čo ak si nie som istý, že ide o anafylaxiu?

Ak má rizikový pacient (potvrdená anafylaxia v minulosti, alergia na hmyz alebo známy potravinový alergén) akékoľvek kombinované príznaky – dýchavicu a žihľavku, závrat a opuch pier, zvracanie a slabosť – aplikuje sa adrenalín. Adrenalín podaný v štandardnej intramuskulárnej dávke zdravému človeku neuškodí. Maximálne spôsobí prechodný tras, búšenie srdca a bledosť, ktoré do 15 minút odznejú. Riziko z nepodaného adrenalínu je rádovo vyššie ako riziko z podaného „zbytočne“.

Záverom: tri veci, ktoré si odneste

Anafylaxia je skôr o sekundách než o hodinách. Ak žijete s alergiou na hmyz, orechy, mlieko, liek alebo čokoľvek ďalšie, čo vám alergológ označil ako rizikové, majte pri sebe vždy dva adrenalínové autoinjektory a vyškolte rodinu, partnera, kolegov a učiteľov detí v ich použití. Vytlačte si akčný plán a vylepte ho na chladničku – v kríze vám pamäť zlyhá, papier nie. A keď k reakcii dôjde, nečakajte, ako to dopadne. Adrenalín do stehna, na chrbát s vyzdvihnutými nohami, telefón na 155. V tomto poradí. To je celý protokol, ktorý drží ľudí nažive.

Často kladené otázky

Zdroje

• Cardona, V., Ansotegui, I. J., Ebisawa, M., et al. (2020) 'World Allergy Organization Anaphylaxis Guidance 2020', World Allergy Organization Journal, 13(10).
• Muraro, A., Worm, M., Alviani, C., et al. (2021) 'EAACI guidelines: Anaphylaxis (2021 update)', Allergy, 76(5), 1493–1517.
• EAACI (2024) 'Anaphylaxis Guide V3', European Academy of Allergy and Clinical Immunology.
• SÚKL (2025) 'Fakta o anafylaxii – edukačný materiál pre pacientov (verzia 4.0)', Štátny ústav pre kontrolu liečiv.
• Národné centrum pre biotechnologické informácie (2024) 'Fatal Anaphylaxis: Mortality Rates and Risk Factors', PMC10913226.
• Národné centrum pre biotechnologické informácie (2021) 'Biphasic Anaphylaxis: A Review of the Literature', PMC8323456.
• Národné centrum pre biotechnologické informácie (2021) 'Adrenaline and Corticosteroids in Anaphylaxis', PMC8139870.
• European Medicines Agency (2024) 'EURneffy – European Public Assessment Report', EMA.
• ARS Pharmaceuticals (2024) 'EURneffy adrenaline nasal spray approved in the EU', tlačová správa, 26. 8. 2024.
• Greiwe, J., Bernstein, J. A. (2025) 'Optimizing Adrenaline Administration in Anaphylaxis: Clinical Practice Considerations and Safety Insights', PMC12328063.

Lukáš Konečný, stratégia a rozvoj v nanoSPACE

Lukáš Konečný pôsobí v oblasti nanotechnológií od roku 2015, vyštudoval VŠE a dlhodobo sa venuje digitálnemu marketingu, digitalizácii a automatizácii reklám pre technologické firmy a online projekty. Od mája 2020 sa stará v nanoSPACE o stratégiu a rozvoj firmy.